Книга - Qabusnomə

a
A


Warning: mb_convert_encoding(): Unable to detect character encoding in /var/www/u2150601/data/www/ae-books.online/wp-content/themes/twentyfifteen/content.php on line 442
Qabusnom?
Unsur ?l -M?ali ibn Keykavus ibn Isq?nd?r


I - ( ) . . 1961 , -. ?imi fam? Tolis (, 2018). 2020 - Q?d? dil ( ), , .





Unsur ?l -M?ali ibn Keykavus ibn Isq?nd?r

Qabusnom?





V?s?

?Qabusnom?? iy?n tolis? t?rcum? m?kt?b?d? ?e ?y q?t? vir?


Dinyo f?rh?nq? x?zin? dil?d? ?i ?Qabusnom?? (b? ?vi ?Pandnom???n voted?n) m?xsusi vir? hestese. Yonz?min? sasori or?x?d?,h?niy?n rosti bivot?mon,1082/1083-n? sori, b? voteyonro Unsur ?l-M?ali Keykavus ibn Isq?nd?ri b? g?l?m s? im moly?tin? kitob fars?zivon? n?sri nub?yn?ye. I qil? im nubeyn??n v?s kardise ki,?nivisti g?zin? Unsur ?l-M?ali Keykavusi nom b? dinyo ?d?biyoti korifeyon navon? re??d? bast? bibu.

?e ?y h?x?d? tos? ?e ?m? rujon hi? qil? rimuz r?s? ni.Mande kitobi hand?s? oj-ojko ?iyed? ki, Keykavus qil?y universal? bas?vod? s?xs,elm?qivur (vunderkind-red.) bies? b? ziyod?, h?m?n yol? ?yan, alim, sair, canqav?r, tovig bi?. ?v ?e ?m? Kaspi diyo c?nub?-g?rb? sahilon?d?, Ironi is?tn? Qiloni vilay?t?d? jimon kard?se. B? vir?d? ki, binim g?dimiku tolison de qil?kon b? i co jiyed?n. M?vuji b? im s?bine ki, ?m?hoy ?i Unsur ?l-M?ali b? ist? zo? do? n?sih?ton, m?sl?h?ton, pandon hande?s? jiqo zined?mon ki, imonimon i b?j?n?n k?yn?s?, koncos?,?e kikus? m?s?mone, hand?mone. ?um?iko h?mon? n?sih?t? sixanon veyni iron?zivon? mill?t g?zin? ?e ?m?n?n milli ?xlag? kodeksi bin?d? manded?.

Keykavusi ist? ?s?ris, ?lb?tt?, b? fars? zivon nivist?se, binim ?e ? devri ?d?bi zivon bie. Mande ?Qabusnom?? ?nivisti b? ?imi pe?d? nom k?s? qevmon har qil? aid karde qasbu?n x?to ?bini.

Unsur ?l-M?ali ist? devri bas?vodin? rusinfami g?zin? h?m?n b? antik? alimon iy?n filosofon ?s?ron vey ?ok b?l?d bi?, ?vonis d?rk kard?.?Qabusnom??d? ?i ?flatuni, Sokrati, Aristoteli, Hippokrati, Haleniku r?-r? d?vard? sitaton imi sof sibut kard?n.

XXII sasoron?d? misilmon? renessansi s?kist?d? b? m?ydon bes? ?Qabusnom?? fay?d? didaktik? ?s?ron, pandnomon of?yero b? Avropa m?ml?k?ton ?and-?and sa soron lazim bi?n. M?s?l?n, ?i Fransua Rable b? Fransa c?miy?ti goym? zirinq? d?no? ?Qarqantua de Pantaqruel?nom?d? kitob dey 1564-n? sori, Inqilt?r?d? ?i lord ?esterfildi ?B? zo? nom?? kitobi is? ?nc?x 1774-n? sori b? rusn? beses zin?y.

Qilon?d? yol bi? Unsur ?l-M?ali Keykavusi b?n?y insoni ist?n qur-qurin?, qivonin? qil?y umris d?vuniy?, binim de sogin? hadison,de soy-voyin? g?l?bon, de d?boxt? s?kiston, de qon? dumoton xir? pur bi?.B? s? om? g?ziyonku, eqiniy? qulonku b? nav om? s?kiston, ist? jimoniku s? d?rson, ist? zineyonku, vind?yonku, m?s?yonku idrak kard? m?tl?bon bo ist? soni nison? noes? h?ni?n f?r ?i? b?zine bie? Y?ne ?Qabusnom?? qil?y pi? b? ist? zo? do? pandon timsal?d? ono? bi?.

Unsur ?l-M?ali c?mi 44 f?sliku ibar?t bi? im kitobi sift?n? 2 f?sl b? vaxti ?d?bi d?sturon ?sos?n b? Xido-Peyg?mb?ri h?sr kard?se. ?mand? f?slon?d? is?tboy mu?llifi b? jimoni har t?r?fi n?z?r s?gand?se. Mu?llif kitob?d? de aforizmon, prit?on, kirt? tarix? iy?n m?is?t? hekoyon vasit? od?mi pand q?tey, l?yag?tin, s?r?fin, m?d?ni beyro, kom mijon b? dast vardey, ?i?onku di?ro mandey, ist? coni sus iy?n x?s oq?tey, b? desmenon bac om?y, dust q?tey, s?n?t-pes? s??in kardey, kastevon?ti kardey, v?t?ni hovoz kardey ??mon h?x?d? midrik? m?tl?bon iy?n nigil? hikm?ton b? ?handon edasted?.

Sovoy imon kitob?d? b? nucumi (astronomiya red.), poeziya, musigi dair sogin? pandon, h?tta podoso fay?d? m?ml?k?ti ?okn?y de ?dol?ti idar? karde bar?d? pandon vir? q?t?sone.

De i y?ndi hi? suluk nikard? Xeyr iy?n S?ri dam?d? canq kard? im dinyo?d? ?e vicdonin?, s?r?fin?, x?ymand? insoni vir? kom coye? Diy? bik?, b? im parsi v?d? mand? c?vob ?i ?Qabusnom?ku? b?n?y si? cizi d?vard?.

?i hikm?ton mirvari misl?d? im ?s?r b? sivil? dinyo zivonon veyni peqordoniy? bi?. B? tolis? mill?ti ruhi an? nez mand? im pandnom? x?yli di?n bibo, is?t imin? b?j?ne ki, b? ?e ?m? zivon peqordoniy? bied?.

B? im ko?d? ?e ?m? t?r?fo 3 qil? s?von oko do? bi?:

1)S?id N?fisi 1312 s?msi?d? (1933/1934-n? miladi) Tehron?d? b? farsi bekard? variant;

2)Yevqeni Bertelsi 1958-n? sori Moskvad? b? urusi bekard? variant;

3)R?him Sultanovi 1989-n? sori Boku?d? b? tirki bekard? variant.



Vir?s om?, bid? b? tolisi peqordoiy? bi? ?Qabusnom?? kitobi umum?n tolis? t?rcum? m?kt?b?d? q?t? vir? h?x?d??n b? ?handon n?z?r i-di qil? sixan edastom.

H?l? d?vard? ?sri 30-n? soron?d?, sovet? hukm?ti c?r k?s? ?b? r?g-ris? oqardey siyas?ti? ??r?iv?d? ?e ?m? t?rcum? m?kt?bi qofe bin?d? mand? Z.?hm?dzod?, M.N?sirli, S.Murs?lov, I.Abdullayev,?.R.Mahmudov,S.T?gizod?, ?e ?m? h?ni?n ?o hin?mand? merdon t?r?fo ?i dinyo ?d?biyoti kali klassik? ?s?ron b? tolisi peqordin? bi?bin.

?e ?von re??d? Daniel Defo ?Robinzon Kruzo heyr?tin? jimon iy?n ?e ?y mac?ron?,t?rcum??k? ?. R. Mahmudov (Boku1935); C.Svift. Qulliver liliputon m?hol?d??, t?rcum??k? S.Murs?lov (Boku1935); Suleyman Sani Axundovi ?Siyo kin?li?,

t?rcum??k? I.Abdullayev (Boku1935); Mir C?lali ?B?yjib? od?m?(roman), t?rcum??k? S.T?gizod? (Boku1937);

L.Andreyevi ?Petk? qiy?d??, t?rcum??k? S.T?gizod?;

M. F. Axundzod? ??i n?botati h?kim musyo Jordani de cadu?k? d?rvisi M?st?li sahi n?gil?, 4 pard?yn? komediy?,

t?rcum??k? Seyub Murs?lov (Boku 1937); A. ?exovi ?Kast?nq??, t?rcum??k? S.T?gizad? (Boku1937); Cek Londoni ?Kisi h?x?d? hikoy??,t?rcum??k? I. Abdullayev (Boku 1936), h?ni?n co kitobon nom? b?be q?te.

Sovoy imon 1937-n? sord? Boku?d? t?hsili sirf b? tolisi bi? m?kt?bon V-n? sinifiro ?i Z.?hm?dzod? de M.N?sirli xanboz t?rtib kard? ??d?biyot? xrestomatiy?d? Az?rbayconi tirk?zivon? ?niviston?d? M. ?.Sabiri, M.Musfiqi, R.Rza, S.Vurguni, M.Seyidzad?,?i urus?zivon? ?d?biyotiku A.Puskin, I.Krilov, I.Nekrasov, L.Tolstoy, M.Soloxov, h?niy?n co s?n?tkon muxt?lif? janr?d? nivist?yon b? tolisi t?rcum?d? do? bi?.

H?min? 30-n? soron?d? Az?rboyconi Kommunist? bolsevik? firg? Lankoni dair? komit? orqan ?Si? Tolis? q?zet?d??n kali t?rcumon d?varded?bin. B? im kood? Xanoglan Kazimov iy?n Qudr?t Quluyev ?isk bi?n.

T?ssuf ki, sovet? kesv?r?d? nav II dinyo muharib? milli siyas?t s?vird-po d?qes be, kami?d? mand? mill?ton zivonon?d? 10 sor d?vom kard? ? xos? multikultural ab-h?vo ??smoni b? or?x r?se,b? im ko?d? ist? sin? b? nav do? vey rusinfikon dastqir kard? bin,b? Sibiri, b? Miyon? Asiya sard? k?vs?non rom? bin,?voni dey b? qulul? v? doeku?n onikirin.

D?vard? sasori 80-n? soron or?x?d? sovet? ?toj?d?n soxtey siyas?ti? b? tolis? t?rcum? m?kt?bi?n pozitiv? ot?m?yis be. 1993-n? sori Boku?d? ?Az?rn?sr?d?? r?hm?tin? Novruz?li M?mm?dovi t?rtibat?d? ?Tolisi ?rm?gon? nom?d? kitob bese. ?yo b?g?zi ?e muasir? tolis? sairon ist?n ?s?ron, h?m?n ?e ?von b? tolisi kard? x?yli t?rcumon?n vir? q?t?sone. ?i imi b? pest?n b? devr?d? bes? ?Tolisi s?do? rujnom?d?, b? tolisi bes? co q?zeton?d?, m?cmu?on?d?, kitobon?d? Tofiq Ilhami, Xan?li Tolisi, Allahverdi Bayrami, B?xtiyar Rusini, Bal?ddin Veso, N?riman ?g?zod?, Camal L?l?zo?,Vuqar H?mati, ?e ?m? h?ni?n co ?niviston of?yemonon?d? ?i Az?rboyconi tirk?zivon? ?d?biyotiku, dinyo ?d?biyotiku kard? t?rcumon?n b? ??s ?iyed?n.

Iyo de Musfiq Abbasovi dastq?te ?i sair ?v?z N?bi Um?r X?yyami ?Rubaion? tolisi t?rcum?d? 2005-n? sori Boku?d? ?ap karde m?xsusi qeyd karde lazime.

?e dinyo ?d?biyoti korifeyon?d? bi? Viktor Huqo ?S?filon? roman tos? or?x nibu?n Bal?ddin Veso iy?n Diana Montqomeri t?r?fo peqordoniy?, h?l?yn? ?nc?x sosial? s?b?k?d? f?aliy?t nison do? ?Tolisi t?rcum? m?r?nqo? nom?d? qrup?d? vir?b?vir? kard? bi?.Y?ni r?sm?n dast?nivistey? fay?d?ye.

T??ssuf ki, ?e ?m? qil?y?n not?mom? t?rcum?mon heste.?v?n ibar?te ?i mig?dd?s? Gironi-K?rimiku. R?hm?tin? filosof Beytulla Sahsoyj ?e ?vi mu?yy?n suronis b? tolisi peqordonise, Boku?d? ?S?vnist? nom?d? rujnom? bes? midd?t?d? ?yo ?ap kardise.

Henrix Fridrix fon Ditsi 1815-n? sori turk? ?D?d? Qorqudi dastoni? h?x?d? ?De Homeri siklopi migayis?d? toj? ojko kard?b? oguzi siklop? t?dgigat? nivist?y,iy?n ?e ?y kitobiku b? almani peqordoniy? bi?

?Basati K?ll???si kist? daston? Allahverdi Bayrami t?rcum?d? 2015-n? sori Boku?d? ?Mut?rcim? n?sriyati?d? b? tolisi bes?. (H?min kitob?d? t?rcum?von g?zin? s?hv?n co xon?xo nom s?.)

2020-n? sori sift?d? ?i Rusiya Sankt-Peterburq s?h?ri n?sriyot?d? ?e im s?tiron ?nivisti t?r?fo de ?Tolis? t?rcum? m?r?nqo kitobxon?? re?? ?Q?d? dil? nom?d? kitob ?ap kard? bi? ki, ?yo ce Amerika, Avropa, Hindistoni, ?r?se, Ironi, Qircostoni,h?m?n ?e Az?rboyconi ?d?biyoti vey klassikon iy?n kali co ?niviston b? tolisi peqordon? bi? hekoyon,hakaz? sovet? publisistik? kali sogin? numunon qird? kard? bi?n.

Im sori or?x?d? Boku?d? ?Apostrof-A? n?sriyoti t?r?fo de ?hm?d Salayevi dastq?t?ti ?e Mehsun Perz? t?rcum?d? S?rg? ?d?biyoti mirvarioyon?d? qil?y- ?K?lil? de Dimn?? b? tolis?zivon? ?handon xidm?t do? bi?.

?vi?n qeyd bik?mon ki,h?m navko, h?m?n oxon? vaxton?d? kam?n bibo, t?rsin? proses,y?ni ?i tolis?zivon? poeziya kali m?to? numunon b? co zivonon peqordon? bi?n.

?e ?r?se nomdar? sair, s?rgsinos iy?n diplomat Aleksandr Xodzko (18041891), ki etnos g?zin? tolis? movzu imin? b?j?n b? elmi devriy? okirn?se, ?v R?st?d? konsuli v?zif?d? xidm?t kardey?d? h?m?n imin? b?j?n 15 qil? tolis? mahne m?tn qird? kard?se,?voni b? inqilisi peqordoniy?se,1842-n? sori London?d? ?apo bes? ?Spesimens of the popular poetry of Persia? (?Pe-volo bi? fars? poeziya numunon? inq.-red.) kitob?d? vir? kard?se.?e ?m? zin?yku, im, ?i tolis? zivoni nub?yn? t?rcum?ye. Pese ?i Zulfugar ?hm?dzod? ?Kolxoz? seiri de ?- ? nomi Dmitri Serebryakovi t?r?fo 1933-n? sori Tiflis?d? bes? ? 3? m?cmu? 1-n? numr?d? ?ap kard? bi?. Oxon? vaxton?d? ?e ustodi bo hird?non nivist? seiron qird? bi? ?Kirinqo? kitobi ki, doktor Hilal M?mm?dovi Boku?d? ?apo bekard?sbe, Yaser K?r?mzode de ?li R?fii Cirdehi t?rcum? hejo de h?min? nomi R?st?d? b? farsi bes?.

?e ?li Nasiri Boku?d? ?apo bes? ?Qeybd?n g?l?n s?s? kitobi?d? ?e ?y b? tolisi nivist? m?rsiyon de ?G?ybo nido? nomi Elham Golizode H?ftxani iy?n ?li R?fii Cirdehi t?r?fo in?n R?st?d? b? fars? zivon peqordoniy? bi?.

Sovoy imon?n, Yaser K?r?mzode H?ftxani t?r?fo 2011-n? sori R?st?d? ?F?rh?nq-e Ilia? n?sriyati?d? ?Saeran-e tales-e Iran v? comhuri-ye Az?rbaycan?(??i Ironi iy?n ?i Az?rboyconi Respublik? tolis? sairon? farsi-red.) kitobi vado? bi? ki,?yo h?m ?e Ironi, h?m?n ?e Az?rboyconi tolison kali poeziya numunon b? farsi handey b?be.

?i girbin? s?n?tko F?r?m?rz M?srur Masali tolisi?d? nivist? nomdar? ?Hindil?pest? poema?n ?i Yaser K?r?mzode H?ftxani t?rcum?d? R?st?d? pe?d? nomis d?vard? h?min? n?sriyat?d? farsi?d? ruj? rusn?s vind?.

?i ?li ?bdoli t?rtib kard? ??d?biyyat-e tat-o tales? (?Tat? iy?n tolis? ?d?biyot? farsi-red.) kitobi?d? b? kali tolis? sairon ?s?ron?n farsi?d? peqiniey bed?.

Sovoy imi, de folklori m?sgul bi? Fransavoj? alim Q.Lazardi?n Niso Tolis?d? ist?n qird? kard? n?gilon?d? i-di qil?ni b? fir?nqi peqordoniy?se, ?vonis ?Studiya Iranika? m?cmu?d? b? ?handon xidm?t rosniy?se.

Nisb?t?n nez? vaxton?d? is? ?i Camal L?l?zo? ?Tolis? bandon? seir Valeri Lipnevi?i t?r?fo de ? x? nomi b? rusi zivon, ?e Xan?li Tolisi iy?n de Camal L?l?zo? kali ?s?ron Riqor Baradulini t?r?fo b? belarusi zivon peqordoniy? bi?n.

De t?rcum? vasit? ist? ?d?biyoti h?niy?n q?ncin karde sah?d? Niso tolison (c?nibi-red.) dastpo??ti zurki-zurki bido?n, kali koon ??s?v?d?n. Timsal, Antuan de Sent-Eqzuperi 1942-n? sori b? fir?nqi nivist? ?Le Petit Prince? (?Q?d? sahzod?? (fr.)-red.) povesti q?hr?mon de ?Podoso q?d? zo?? nomi de Siyavus S?fiqi ?nb?ran iy?n Mohsen S?fiqi dastq?tey h?ni b? tolis? zivoni so dialekt?d??n q?p j?y zined?.

M?tn?d? d?vard? beyton,dubeyton, rubaion veyni t?rcum? b? Mehsun Perz? m?xsuse.Kaliyon is? de satil? t?rcum? do? bi?n.

Tolis? ?d?bi t?rcum? tarixiku ist? q?ncin? elm? zin?yon de ?m? de diloj?ti baxs?k? Iqbal ?bilovi xidm?ti m?xsusi pezomboned?mon,b? ?vi nuper?s? alim g?zin? yol? ovandon noc? karded?mon.

Gurbin? ?handon!

Pestpurimon ki,?e ?m? ?nk? bobon de v?r?son miyon?d? pard bi? ?Qabusnom?? tolisi t?rcum? sim? diliku b?be, h?m?n b? ?e ?m? ?d?bi zivoni b? form? eqine prosesi kam?n bibo, tov b?do.

?jo d?ganded?mon ki, t?rcum? h?x?d? ist? ray iy?n t?klifon b? im ?dres s?b?ro bik?n: nundastakhoni@mail.ru (mailto:nundastakhoni@mail.ru)



Cabbar ?li, t?rcum?von







Mig?ddim?


Im kitobi t?rtib?k? ?mir Unsurulm?ali Keykavus ibn Isk?nd?r ibn Qabus ibn V?smqir ibn Ziyar movla ?mir?lmominin b? ist? zo? Qilonsahi votese:

??imi bal?, vinded?s ki, az h?ni pi bi?m. Pi?merd?ti iy?n z?yf?ti minis ?e kirisn? gand?. S?-risi sipi biey ?e maqi nez biey nison doed? ki, h?l? hi? k?s ??yku tile (vite) zin?ni.

?imi bal?, ist? nomim ?i dinyoku ku? ?kon siyohiy?d? vinde?d?, fameme ki, ?an? h?l? ku?i nom? b?mi om? r?s?ni, az ist?n b?ti qil?y nom? binivistim ki, ?yo ?e dinyo ?ok iy?n b?d? koon, ?e devroni s?rost iy?n q?c? q?rdison t?svir kard? bibun, ?an? firs?t ?e dasto bes?ni, qil?y ?ok? nom bin?m dinyo?d?, pi?ku b? zo? yodiqor bimandi.

?imi bal?, h?l? ?an? ki z?mon? tinis h?mul kard?ni, ?imi sixanon ist? agili k?min?ku bek?, b?von ?m?l bik? b?v?d? h?r?baxt b?bies. Har di dinyo?d? ?ok? nom bebakardes. Az?n jiqo hisob b?kardem ki, ist? pi?ti garzim doe. ?moni ruje, in kitob?d? nivist? m?tl?bon bid? isti qusiku vizz? nik?yn.

Ehan? ti ist?n ?imi vot?yonku foyd? b? dast vardey nizinos?n, b?zine biey j?qo od?mon p?ydo bibun ki, b? in d?q?rin? sixanon ?m?l kardey bo ist? g?nim?t hisob bikardin.

Har?and ki, is?tin? z?mon?d? hi? qil? avlod b? ist? pi? n?sih?ti qus doed?ni, g?fl?ti ?e civonon g?lb?d? qil?y ?o s?no?se, ?von ?e pions? vey ziney qimon karded?n. Az imoni d?r?sed?m, ?mmo ij?n ?imi pi?ti m?h?bb?t mini hasted?ni ki, tam bij?nim. ?ve b?mi xos om? qil?on, b? ?imi t?bi?ti mivofig bi? sixanonim ko?-ko? karde, ??von dil?d? kirt iy?n loyig bi? sixanonim b? in kitob qird karde. Ehan? ?m?l b?kas vey ?c?b, nikos?n in?n ist? pi?ti garzi b?doem. Sixan heste, b?voten: ??e m?sl?h?t ?d? v?zif? voteye, qus nidon bo r?ncid? biey nib?qinie?.

?imi bal?, bizin ki, ?e insonon xisusiy?t ime ki, ?von bi dinyo?d? b? dast vard? ?n ?ok? ?iyon h?m? bo ist? ?n giromi? od?mon oq?teyro kulisiyed?n. ?imi bi dinyo?d? b? dast vard? ?n d?q?rin? ?iy in sixanonin, ?imi ?n giromi? od?m is? boy tinis. Is?t bo ku? kardey hozi bie?d? ist? g?z?nc kard? ?iyon bo ti yodiqor oq?teyim piyed?. Piyed?me ki, ?voni handey b?pest? ti non?cib? koon nik?s, x?bis nibus, b?st? n?sl-n?cob?ti loyig xon?xo bibus.

?imi bal?, b?pe biziniy ki, ti yol? n?sl-toyf?kus, ?von girbin? hikmdoron bi?n. Isti bobo S?msulm?ali Qabus ibn V?smqire. Isti n?sl ?e Qiloni sah ?bi? Keyxosrovi iy?n ?bulmu?yy?di avlodon v?r?s?on?d?ye. Firdovsi ??von t?rcum?yi-holon ist? ?Sahnom?? kitob?d? b? ruj?rusn? bekard?se. Qiloni sah?ti ??vonku bo isti bobon yodiqor mand?. Isti n?n?, ?imi mo? ?e ?M?rzbannom?? ?s?ri mi?llif M?rzban ibn Rust?m ibn S?rvini kin?be. ??y 13-n? bobo ?nusir?van Adil? podso biv? Kavus ibn Gubadbe. Isti mo? M?l?k gazi Soltan Mahmud Nasir?ddini kin?be. ?imi n?n? ?e deyl?miyon hikmdor Firuza kin?be.

Zo?lim, agilmand bibi. Ist? ?cdodon g?di bizin, non?cib?ti m?k?. Har?and az tiku ?oki iy?n h?r?baxt?ti ?lom?ton vinded?m, ?nc?x in?n im sixanon tikror karded?m.

?imi ?i dinyoku ku? kardey du?ro ni, istin?n b?di mi omey f?rze. ?ve, ?an? coni x?se, ist?ni b? ovi-ot?si bij?n, ko bik?. ?nc?x de in roy ?b?diy?ti g?z?nc b?kardes. ?b?diy?t miv?gg?tiy?tis? barze. ?b?diy?ti bi dinyo?d? g?z?nc kardey bied?. Im dinyo b?n? hi qil?y ?iye ?i? bikastos, ?y?n b?dives. ?e ?b?diy?ti kuski bin? vir? in miv?gg?ti? dinyo?d? no? bied?. ?ok? od?mon in dinyo?d? siri t?bi?t?d?, bev?c? od?mon is? boy sip? t?bi?t?d? bied?n. Sip? ist? p?ydo kard? ?iy heqo ?yo b?harde, sir ist? siko kard? ?i b? co vir? b?barde bo hardey.

Im dinyo qil?y siko vir?y tin?n ne?i?von, ?ok? ?m?lon isti jivon. Bikulis ki, ?ok? koon bik?y, peso ??von x?yri bivindiy.

Ha ?imi bal?, ?y?n bizin ki, n?sih?tonku ibor?t bi? in d?q?rin? kitobim b? ?il f?sl baxs karde.

Umim heste ki, in kitob h?m b? ist? ?nivisti, h?m b? ?handi, h?m b? ??y dimi ovistini? k?si, h?m?n b? qus?d?on h?r?baxt?ti b?varde.?




Imin? f?sl

De kon roy Xido d?rk kardey b?bie


?imi bal?, bizin ki, dinyo dimis? ?i? heste ?i? ni, ?i?on b?zinen biey imoni h?m?y inson d?rk kardey b?zine, sivoy Of?y?voni. ??y d?rk kardeyro ro ni. Sivoy ??y ?i? heste, h?m? d?rk kardey b?bie.

K?yn? ki, ti ist? d?rk kardey gabiliy?ti qin karde, b?v?d? X?llagul-Al?mi b?zines d?rk kardey.

Naxis d?rk kard? bi? ?iye, n?qqas is? boy d?rk ?k?. Ehan? madd? naxis peq?ted?nibu, hi? n?qqas b?y naxis j?y nib?zine.

M?q?r vinded?nis ki, mum sigis? ?ok naxis peq?teyro mihi ??viku soxted?n, sigiku ne?

Y?ne d?rk kard? bi? har ?iy?d? qil?y d?rk kard?nin? xisusiy?t heste ki, ?e Of?y?voni b? ?i?i gabil biey nison doed?. Bi s?b?b?n ti b? ist? ediast, b? Of?y?voni ne. Ti b? of?y? bi?yon n?z?r s?gand ki, ??von of?y? ?k? de ist? agili d?rk kardey bizinis.

?moni ruje, vaxti ?e dasto m?d?. ?un bo?i, ??y b?n? d?vardey qil?y atributis heste.

D?vard? ?iyon?n, zined?s ki, sift?s bied?, oxoyis bied?.

Im dinyo?d? ?e har ?iy de i y?ndi anqil biey tini d?niqijni, j?qo m?zin ki, in anqilon heqo ?n?obi? b?manden.

Ti ?e Of?y?voni x?ymand?ti, ??y nem?ton bar?d? bifam, ??y ist?ni bar?d? m?fam. ?un bo?i, ro nibi? vir?d? ro n?v? xon?xon r?yr? d?qijied?n. ?okn? ki, Peyg?mb?r ?leyhiss?lomi vot?se: ??e Xido nem?ton h?x?d? bifam?n, ??y zoti h?x?d? ne?.

Ehan? Xidovandi-Al?mi de s?ri?ti sohibon vasit? b? ist? bandon ixtiyoris do? n?b?y ki, ?y d?rk kardey roy p?ydo kardeyro c?sar?t bik?n, hi? k?s ciq? n?k?y ??y bar?d? ist? cinqiri bek?, ?un bo?i, ti H?xi nomi ?i? noed?s bin?, b?y ?i sif?t doed?s bid?, im b? Of?y?voni ilohiy?ti iy?n b? ??y ribubiy?ti ne, b? isti ist?ni be?iz?ti iy?n ociz?ti d?lol?t b?karde. S?bin b?y ki, ti Xidovandi-al?mi hi? vaxt ??y loyig bi? s?viyy?d? v?sf nib?zines kardey.

B?s jiqo bi? hol?d? ti ?y ?okn? d?rk b?kardes?

Ehan? ti tohidi ?i? biey zine piyed?bu, bizin ki, bo ti mumkun nibi? har ?i B?yro mumkune. Timsal, b?n? t?nho?ti. Kon xon?xo ?e pot?ti mahiy?ti s?rost d?r?so, ?v misrik?tiku ozod b?bie.

Pot?ti ?nc?x b? Of?y?voni xase, ? mand? har ?i qite.

B? ist? xosiy?tiro qit bi?nin? har ?i ya bo t?rkibiro, ya?n piti-po? bieyro qit bied?n b?n? cismi, c?m bieyro qit bied?n b?n? r?g?mon, b? t?zahuriro qit bied?n b?n? sif?ton, b? m?ns?yiro qit bied?n b?n? covh?ri, f?za ya t?yli?ti g?zin? qit bied?n b?n? m?koni, agil iy?n n?fsiro qit bied?n b?n? v?hmi, mivazin?tiro qit bied?n b?n? t?bi?ti iy?n sur?ti, b? i y?ndi rast omeyro qit bied?n b?n? oxse?ti iy?n f?rg doe, b? soxtemoni ??miro qit bied?n b?n? madd? iy?n unsuri, b? hadis? bino biey sift?ro qit bied?n b?n? m?koni iy?n z?moni, b? h?dd-g?d?riro qit bied?n b?n? ehtimoli iy?n g?tiy?ti, s?bin b?y ki, g?bul b?bie, ya nib?bie qit bied?n b?n? kami?ti iy?n vey?ti, s?bin b?y ki, d?rk kard?nine ya ne, qit bied?n b?n? biey?ti iy?n nibiey?ti.

Imon ?an? ziddiy?tin iy?n b? y?ndi ?ks bibon?n, ij?n qit?ti ?lom?tison heste, b?von d?rh?gig?t pot nib?bie votey.

?e tohidi m?gz ??yku ibor?te ki, biziniy b? isti agil om? ?iyon nib?zinen Xido biey, xanbozis nibi? Xido t?r?fo ?imon of?y? bi? ?iyon biey g?bul bik?y.




Dimin? f?sl

?e peyg?mb?ron t?rifat


Bizin, ?imi bal?, Xidov?ndi-Al?mi dinyos jiqo de ?dol?ti, de hikm?ti ziney-zineyis of?y?. ?un bo?i, ?v zined?be ki, biey b?s? nibiey, x?y b?s? s?ri, pur-boli?ti b?s? ninibi?ti, mahbub?ti b?s? kifir?ti ?fz?le. ?v ?ziniy kardey ki, ?imon har diyn?ni of?yi. ?nc?x ?y f?ron of?y?se, ist?n b? ist? zin?yonis ?ks h?r?k?t kard?ni. Har ?iy ki, ?dol?ti ?sos?d? of?y? bi?, ?v ?e ?vom?tiku, ?e f?sodiku vey du?roye. Y?ne, ?i dinyo bin? vir? ?sos?d? midrik?ti mand? ?ok ?i?ebu, ?v?n of?y? kard? bi?.

?v ?ziniy kardey ki, rusn? beh?si bid?, vosi beav? bivoyni, cismon bet?rkib bibun, b? astov?on hi? ?jo nibu, ?ok? hadis?on, iy?n bev?c? hadis?on c?r?yan bik?n. ?nc?x s?bin b?y ki, dinyo de ist? nizomi of?y? kard? bi?, ?yo bes?b?b hi? ?i nib?zine biey. ?y h?mon? s?b?bonis dinyo nizom?d? oq?teyro vasit? g?zin? g?raris doe. Ehan? in vasit?on qin bibon, de nizomi emand? h?m? koon s?b?bon?n ?e ar?o beb?sen, dinyo b?qinie b? i y?ndi. Vasit?onis Xido b? s?b?b of?y? ki, qil?y hokim bibu, qil?y m?hkum; qil?y ruzi ?d? bibu, qil?y ruzi ?h?. Im qit?ti b? X?llagul-Al?mi tohid?ti d?lol?t karded?.

Voteyim ime ki, ti ?nc?x vasit? vindey b?zines. ?ve ?o??s bibi ki, s?b?bi vasit?ku ne, ??y of?y? Xidoku bivindiy. Ehan? z?min b?hr? doed?nibu, ti boy z?mini mig?ssir m?q?t; ehan? astov?on de ?dol?ti qardis kard?ninbu, ??von hi? taxsison ni in ko?d?.

Astov?on zilm iy?n ?dol?tiku ?an? x?b?donbu, ?e z?miniy?n m?hsul doeyku ?n? x?b?s heste. B? z?min sin? miv? do kast? bi?bu, ?v h?mon? vir?d? z?h?r nib?zine rosniey. Hi? astov?on?n ist?nb?s? ist? vir?on?d? livey nib?zinen. Bo ?oki?ti ad?tko bi? od?mi dasto bev?ci nibome.

?o??s bibos, dinyo re?in?ti vindey b?zines. Im zin?t n?botat, h?yvonat, hard, pesum? ?iyon, tan kard? ?iyon iy?n co nem?tonku ibor?te. Im ?iyon h?mm?y bin? vir?d? hikm?t mand?. ?y Ist?n ?imi bar?d? vot?se: ??m? z?mini, osmoni iy?n ??von ar?d? bi? ?iyonimon bo s? gal kardeyro of?y?monni, ??von bin? vir?d? hikm?t mand?.?

Is?t ki, zine in dinyo b? h?d?r? of?y? kard? bi?ni, imiy?n bifam ki, in nem?ton?n do? bi?n b? s?b?b ki, ruzi bibun. Co hol?d? ??von m?nason n?biy. Ruzi b?y voted?n ki, b? ?jo bi? k?si nun bid?y. Diy?k? h?l?, ?dol?t ime. ?y insononis of?y? ki, b?von ruzi bid?. Ehan? insonon of?y? bi?bun, in nem?ton h?m? ??vone.

?nc?x b? insonon devl?t iy?n gayd?-ganun lozime ki, ruzi ?h? ?e ruzi ?d? g?di bizini. Devl?ti b?pe r?hb?ris bibu. Bo ruzi ?d? nogsan b?bie ki, ?v ist? ruzi b? nodonon bid?. Ruzi ?d? benogsan bieyro, nib?haste ki, ruzi ?h?on nodon bimandin. ?v ist?n Giron?d? voted?: ??e insonon nizin?yonis b?von omute.?

?ypeyg?mb?ronis vigande ki, ?von ibemoni, ruzi harde, iy?n b? ruzi ?d? sikr karde gayd?-ganunon b?von omutin. Y?ne, dinyo ?sos?d? mand? ?dol?t, ?dol?ti v?rz ?d? hikm?t, hikm?ti dirist?ti nem?t, nem?ti bitov?ti ruzi ?st?non, ruzi ?st?non komil?ti is? boy depeyg?mb?ri bast? bied?.

Peyg?mb?ron ruzi ?st?nons? ?fz?lin. B? s?b?b ki, ?von b? ruzi ?h?on b? ruzi r?sey ro-rizi nison doed?n.

Voted?m ki, ti ist? agli q?d?y bilovnos, d?b?r?ses ki, ruzi ?st?n ist? ist?n? ruzi iy?n nem?ton migobil?d?, b? ist? orzuon, piyemonon r?sey migobil?d? ist? R?hb?ri h?xi etirof kardey, b? ruzi ?d? minn?tdo biey garzoxoye. Y?ne b? peyg?mb?ron h?x biey bov? kard?ninis, ??vonku kom?q bipi, ?e Ad?mikus q?t?, tos? M?h?mm?d ?leyhiss?lomi h?m? peyg?mb?ron duz?voj biey g?bul kard?ninis, b? dini vot?yon ?m?l kard?ninis, sikr kardeyku, rozi-niyoziku b?pe enisiy ki, ?ok? nom g?z?nc bik?y iy?n t?rif kard? bibiy.




Semin? f?sl

B? nem?ton Sohibi minn?tdo?ti h?x?d?


B?sti gibon, bizin ki, b? nem?ton sohibi minn?tdo?ti kardey bo h?m? k?si vacibe. B? s?b?b ne ki, ?v bimi loyige b?y bimando, od?m ehan? ist? umri h?m? sof b? sukur kardey s?rf bikardo, ij?n ??y loyigi h?zo?d? i hiss? ?k? ni hi?.

Minn?tdo?ti b? s?b?b vacibe ki, ?y ?imi ?mris do?.

Islam?d? vacibat pence ??y di qil?s bo ?rbobon, se qil?s bo ?mand?nionin.

Imin? qil? ?ve ki, H?xi zivon?d? iqrar bik?y, dil?d? t?sdig.

Dimin?ni ?ve ki, ruji penc k?r? nomoj bivotiy, semin?ni is? boy sor?d? si ruj ruj? biq?tiy.

S?hod?t sivoy H?xi har ?iy b? h?s? j?ye.

Nimoj ist? band?ti dilisixt irqar kardeyro vot? bi? sixane.

Ruj? is? boy ?e Xidovandi-Al?mi gudr?ti h?x?d? isti do? sixani t?sdige.

Q?viku ki bese az isti band?m, b?v?d? ist? band?ti bik?.

Vote ki ?v ?g?y, b?v?d? b? ??y f?rmayison ?m?l bik?.

Piyed?bu, isti gul b?ti ita?t bik?, ist? ?g? hamu?yonku (hikmonku-red.) bem?si. Ehan? ?e ?g? f?rmayisonku qiy?j?n?ti bikardos, b?v?d? ist? guliku ita?t ??s m?k?. ?un bo?i, isti b?st? guli nison do? m?rh?m?t, ?e Xido b?ti nison do? m?rh?m?tis? ziyod nib?zine biey.

?Ita?t nikard? band? m?bi?, s?bin b?y ki, j?qo band? Xido?ti iddio b?karde, r?yr??n m?hv b?bie.


* * *

Beyt
An? bie, b? ?g?ti iddio d?se,
Gayd?ye, guli s?, besubh? b?se.

?imi bal?, x?b?do bibi ki, nomoj de ruj? ?e Xidoye, bimon?d? qiy?j?n?ti m?k?. Bikardos, b? m?xlogi h?mm?y xas bi? ?iyonku m?hrum b?bies.

??m? s?ri?ti Sohibi nomojis b? dini arb? (b?rob?r-red.) q?t?.

Nomoj?vot nibus, bizin diniku bes?s.

?moni ruje, bal?, dinyo?d? de h?d?r? ?iyon m?sgul m?bi. M?vot ki, nomoji nivotey?n b?bie.

Ehan? nomoji b? dini xoto voted?nisbu, hi? nibo b? ist? x?s? coni xoto bivot. ?un bo?i, nomoj?vot biey ?and qil? foyd?s heste: sift?ni ?ve ki, rujiy penc b?j?n nomoj vot? od?mi h?m t?nis, h?m?n tanis t?miz bied?. T?miz?ti is? boy rozi bibi ki, b?s? not?miz?ti ?fz?le.

Dimin?ni ?ve ki, ?e geyb?tiku iy?n t?k?bburiku du?ro b?bies, ?un bo?i, nomoji ?sos t?gvaye, purd?mog?tiye, ?d?be.

Ki b? ki bob biey piyed?sebu, sed? d?y ?st-nist karded?. Im b? agilmand? od?mon h?m?yni m?lume. H?r?baxt iy?n ?rbob biey piy? xon?xoon b? ?rbobon, b?db?xt biey piy? xon?xoon?n b? b?db?xton nez bied?n. H?m? agilmand? od?mon famed?n ki, dini-islamis? givv?yn? devl?t, ??y ?mronku gudr?tin? hi? ?i ni. Voteyim ime ki, isti ehan? ?b?diy? nem?ti iy?n devl?ti sohib biey fami hestebu, de devl?tsohibon h?mro bibi, bikulis ki, ??von vot?yonku bem?si, b? ??von ?ks m?si ki, b?db?xt iy?n qinob?qiy nibus.

?moni ruje, b?sti gibon, nomoji b? dast d?m?n?. B? rix?ton, s?jdon risx?nd m?k? im n? b? dini d?bame, n??n b? dinyo.

S??am, ?y?n bizin ki, ruj? sor?d? i k?r? bied?, ?ve ruj? mo?d? b? h?l? biey kamiku noinsof?ti ?biy. Agilmand? od?mon jiqo ?iy b? ist? r?vo nib?zinen tin?n m?zin.

Vinde ki, penc k?s ?hli-xibir? ruj? q?ted?, tin?n b?von diy?k?, ist? ruj? biq?t. ?von ist? ruj? okarde?d?, tin?n ist? iftori bik?. B? nodonon q?pon fik m?d?, bifam ki, Xido b? isti v?si biey, ya luzi si biey ?jos ni.

Ruj?d? Xido b? isti t?niy?n, b? isti s?rv?tiy?n mihi j?yd?, ?voni, ?okn? b?voten, b? xisusi n?zor?t peq?ted?. Y?ni isti dast-po, ??s, zivon, qus, l?v??n fisq-fucuriku, noloyig? koonku, b?d? ?m?lonku b?pe du?ro bibu.

?imi bal?, ?e ruj? ?n vacib? m?gs?d ?ve ki, bini ?ost? ruzi harded?nis ha, ?y bid? b? ?jo bi?k?son. B?v?d? ist? z?hm?ti b?hr? b?vindes. Y?ne, ?i z?hm?ti foyd? sof ?ve ki, ??y x?yr b? ?jo bi?k?si bir?si.

S??am, ?o??s bibi ki, b? h?m? k?si aid bi? in se qil? ita?ti b? s? vardeyro qiy?j?n?ti nik?y. ?un bo?i, hi? s?b?b nib?zine biey ki, ?voni b? vir? nirosiniy.

?nc?x b? ?rbobon aid bi? mand? diql? ita?ti kardeyro b?zine biey ki, uzurin? s?b?b bie?d? hakan? kivol?ti bik?y.

?imi bar?d? vey q?pon j?y b?bie, ?nc?x mi ?i? lozimbe, ?vonim vote.




?omin? f?sl

Firs?t bie?d? ita?ti ziyod kardey h?x?d?


?imi bal?, bizin ki, Xido b? ist? ?rbob? iy?n qil?vijin? bandon qiy di qil? co v?zif?s?n no?, im ibor?te b? Hoc seyku iy?n z?kot doeyku. Im v?zif? b? kosib? bandon aid ni. M?q?r vinded?nis ki, in dinyo?d??n ?e sahi kuski b?on ?nc?x b? ?rbobon dim oj bied?n?

Hoc b?v?d? b? band? qiy omed? ki, ??y bi s?f?r beseyro dast?d?s imkon bibu. Kosibon b? s?f?r besey x?tos heste.

Imkon bi? vir?d?, b? s?f?r benisos, b?v?d? ?e dinyo kefiku, l?zz?tiku k?no?d? b?mandes. ?un bo?i, dinyo t?m-l?zz?t b?v?d?ye ki, ist? nivind? ?iyon bivindiy, nihard? t?amon b?h?y, nadir? ?iyon bihiriy. B? s?f?r bes? xon?xoon vey?zin, t?crub?yn, agilmand iy?n h?r?baxt voted?n. ?un bo?i, ?von ist? nivind? ?iyon vinded?n, ist? nim?s? sixanon m?sed?n.

?ve vot?sone ki:

Beyt
Dinyo vind? ? agilmandon,
I q?te nib?be de m?vind?kon

Voteyim ?ve, b? ?rbobon qiy b? s?f?r besey b? s?b?b om? ki, ?von ?e Xido do? nem?ton g?di bizinin, ??y ?mri b? vir? birosnin, bisun ?e Xido k? ziyor?t bik?n. Xido imis be?izonku, kosibonku piyed?ni. Min?n ?imi bar?d? di qil? beytim vot?:

Yo mini vanq nido?, vir? nido? ?yvon?d?,
"Kosibis ti, m?vo! risvo b?ka har yon?d?.
B?yku ?i qino vind?s, Xidovandi al?m?n,
B?st? k? vanq doyd?ni inson kosib bey?d?.

? koy ki, b?pe ?rbob bik?, ?y kosib?n kard?bu im oxs?s b?doe b? nox?s? xon?xo ki, b?n? x?s? od?mon ko kard?.


?hvolat:

?I k?r? b? Buxara ?miri s? d?se ki, b? Hoc bisu. ?v vey ?rbobbe, k?rvon?d? ??ys? ?rbobi nibe. Sas? vey bo kard? bi? n?ron b?di ?y, ist?n?n re?in qil?y k?cov?d? nist?, l?nq?r j?y-j?y, de ist? kefi biyabon?d? ro sed?be. De ?y b? i co h?m ?rbobon, h?m?n kosibon dast? b? Hoc sed?be.

K?rvon b? ?r?fati r?se?d? imon b? qil?y d?vusi rast qinied?n. K?xob po?vo, qus?vard (s?vard? s?-red.), t?sy?n-v?sy?n, posnonis piti-po?.

?y b? ?miri t?m-t?rogin? k?rvonis fik doe, ozivon ome:

Giyom?ti ruji ?imi mikofot de isti mikofot i b?bie. ?mmo diy?k?, ti de kon noz-nem?ti in roy sed?s, az de kon ?zob-?ziy?ti?

?e Buxara ?miri votise:

Xido nik? ??m? mikofoton i bibun. Ehan? mi zin?mb?y ??m? mikofoton ar?d? hi? f?rg nib?bie, az b? biyobon po n?n?ym.

D?vus parsed?:

Bo?i?

?mir voted?:

S?bin b?y ki, az de Xido rizo om?m, ti berizo. Minison vanq kard? mehmonim, ?mmo tiku v?d? bist?n bi?ni ist?nb?s? om?s. ??m? f?rgimon ni? Xidovadi-Al?mi minis vanq kard? iyo, b? kosibon is? boy vot?se: ?Ist?n ist?ni b? x?to d?m?g?nd?n!? Ti beXido ?mr v?sy?n-t?sy?n, t?yliy? dast, eqini?s b? kuh-k?vs?n. ?imi dast?d? is? boy ?e Xido f?rmoyis heste. ?m? de ti ?okn? i bie b?zinemon? Dast?d? imkon bi? k?son b? Hoc sed?nbu, ?von de Xido ?mri h?r?k?t karded?n, ??von divoon mist?c?b, ziyor?tison g?bule.?


* * *

Zo?lim, ??vom b?sti s?, ehan? istin?n imkon bibo, bo Hoc seyro ?inig?ti (x?sis?ti-red.) m?k?. Iyo penc qil? s?rt heste: givv?t, nem?t, vaxt, hurm?t iy?n ?min-?mon?ti.

Im s?rton h?m? vir?d? bibon, imoni tam oko bid?.

B? Hoc sey davl?ti vey bi? vaxti m?sl?h?te, y?ne ?y b? om? sor?n bihastos, qinos ni. ?nc?x z?kat ?? ita?ton?d?ye ki, ?y b? t?xir egandey nib?bie. ??y nidoey hi? s?b?bis nib?zine biey. Xido z?kat ?d?onis b? ist? nez bi? bandon?d?s g?rar do?.

Z?kat ?d? r?iy?ti ar?d? b?n? sahiye ?v ruzi ?d?, co xon?xon ruzi ?h? bied?n.

?e Xido m?sl?h?t ime ki, kali k?son ?rbob, kaliyon kosib bibun. H?lb?tt?, ?v kardey ?ziniy ki, h?m? k?si ?rbob of?yi. Im di t?b?g?d? m?gs?d ?ve ki, ?e bandon s?r?f iy?n ??von movge oskor bibu (b? ruj? rusn? besu-red.), penton bi? k?son jinton bi? k?sonku f?rg bid?n.

Ehan? sah bo ist? xidm?t?kon?d? qil?yni s?rait bisoxto, ?v ist?ni biq?to, b? ruzi ?d? peqardo, ?nc?x b? hi? k?si ruzi nido, biriy? anqist?s? xok eniko, ? xon?xo hi? vaxt arxayin nib?zine biey ki, rujiy b? sahi g?z?b ?vo ni.

Z?kati is? boy sor?d? i k?r? doey lozime.

S?d?g? vacib nibo?n, ??y doey alic?nab?ti, insondust?tiye. Dasto ?an? omed?, bid?, ?inig?ti m?k?. ?un bo?i, s?d?g? ?d?on heqo ?e Xido himoy?d? b?bien, Xido t?r?fo ?von hifz kard? b?bien.

?moni ruje, b?sti gibon, z?kat iy?n hoci bar?d? b? ist? dil s?kk m?v?, ?voni h?d?r? ?i hisob m?k?. M?vot ki, ?vite, ol?t tan karde, nanqir q?te, s? tose b? ?i?i lozime? Ha vist dinar?d? nim? dinar b? ?i s?b?b b?pe bid?m? Z?kat bo ?i?iye, p?siku?n, d?v?ku?n z?kat b?bie? P?si ?iro gibon doed?n?? Jiqo ?iyonku ist? dili t?miz oq?t. Jiqo m?fam ki, isti nizin? ?iyon?d? x?yr nib?zine biey. Ti b? Xido f?rmoyison ?m?l bik?, ??von x?yri b?vindes. ??iro jiqo bied?? ?iro jiqo karded?n?? de imon koyi nibu.

?n? bie ki, b? ?imi in vot?yon ?m?li karde, ??yo bizin ki, ?e pi?-mo? hurm?ti oq?te?n Xido ?mron?d?ye.




Pencmin? f?sl

?e pi?-mo? hurm?ti oq?tey h?x?d?


?imi bal?, bizin ki, ?m?ni of?y? Xido dinyo im nizomi, obod?ti oq?teyro ?e n?slon b? ziyod bieyis lozim zin?y, h?yvon? ehtirosis?n bimi s?b?bis kard?. Y?ne de agilmand? fami peq?tos, avlod ist? s?b?bi (pi?-mo?-red.) b?pe hurm?ti oq?ti, b? ist? ?sil-zoti giym?t bin?.

M?vot ki, ?pi?-mo? b?mi ?e ?l-h?qq?s heste ??von m?gs?d ist? ehtirosi h?mus kardey bi?, az bi?nim?.

M?gs?dson ist? ehtirosi h?mus kardey?n bi?bu, ?von isti ro?d? gibon seyro heqo hozi b?bien. Im is? boy ?e ehtirosis? vey barze oxo!

B? pi?-mo? kamiku b? s?b?b b?pe hurm?t bik?y ki, ?von har diyn?ni Of?y?voni de isti ar?d? vasit?n. Voteyim ime ki, ti ?an? b? ist? Xido, b? ist? ist?ni girb noed?sbu, b? ist? vasiton?n ?n?d? girb no?ninis. Aglis s?d? bi? avlod hi? vaxt ?e pi?-mo? h?xi b? linq-l?g? ?j?n ni. Xido ist? M?cid? Kitob?d? jiqon? voted?: ?Ita?t bik?n b? Xido, ita?t bik?n b? peyg?mb?ri iy?n b? ist? amiron.? Im ay? ?and cur t?fsir kard? bied?. Qil?y t?fsir?d? mi hand?me ki, ?amiron? vote?d? pi?-mo? n?z?rd? q?t? bied?. ?un bo?i, ?r?biy?d? ??mr? k?lim? di qil? m?nas heste: ko iy?n ?mr. Amir b?y b?voten ki, h?m ixtiyaris bibu, h?m?n iqtidar. Pi?-mo?d? h?m ixtiyar heste, h?m?n iqtidar. Iqtidar hard doeye, yol kardeye, b? s? bekardeye, ixtiyar f?r? ?iyon omutey.

Ityot bik?, isti ozo b?mi, b? ist? pi?-mo? g?lbi m?qin, ?voni ist?ku r?ncid? m?k?. ?un bo?i, Xido b? j?qo avlodon do? c?zo vey qon bied?. Xidovandi-Al?m voted?: ?B?von tu m?k?n, ?voni ist?ku r?ncid? m?k?n, b?von xos? sixan bivot?n!?

?li ?mir?lmomininiku (Xido ??yku rozi bibu) parsen ki, ?e pi?-mo? h?x ?an? b?bie? Vot?se: ???y ?an? bie Xido ?e peyg?mb?ri (s.?.a.s) pi?-mo? marde?d?s nison do?. Ehan? ?von tos? ??y peyg?mb?r?ti devri mand?b?yn,peyg?mb?r ist? pi?-mo? h?m? k?sis? b? pe ?q?tiy, ??von gollog?d? ?mandiy. B?v?d? ?e peyg?mb?ri vot?: ?Az ?e Ad?mi avlodon?d? ?n s?r?finim, iyo hi? t?s?xxus?n ni? sixanon q?d?y z?yf ??in.

Y?ne pi?-mo? h?xi de dini n?z?ri g?bul nikos, de agili iy?n de inson?ti g?bul kad?ninis. Pi?-mo? tinison perosni?, b?tinison t?rbiy? do?. Ti ??von in h?xi b? linq-l?g? bij?nos, im ?v voteye ki, ti loyig nis ki, b?ti ?oki kard? bibu. ?un bo?i, osko? x?ymand? koy d?r?sed?nisbu, de vasit? kard? bi? x?ymand?ti ?okn? d?b?r?ses? ? od?m ki, g?d ?zin ni, b?y ?oki kardey nodon?tiye. Ti nodon?ti nomi g?z?nc kardeyro m?kulis. Ist? avlodoni botiro ?okn? bie piyed?bu, ist?n?n bo ist? pi?-mo? j?qon? bibi. Ti de ist? pevat?k?si ?okn? r?ftor kard?bu, istiku bi?y?n de ti j?qo r?ftor b?karde. Avlod oxs?s b?doe b? miv?, pi?-mo? is? boy b? do. B? do ?an? ?ok gollog bikos, ??y miv? g?s?nq iy?n t?min b?bie. B? pi?-mo??n ?an? ?ok diy? bikardos, ??von v?d? bimandos, ??vonku h?yo bikardos, ??von isti bar?d? divoon ?n? r? mist?c?b b?bien. Isti dim h?m ?e Xido tono, h?m?n ?e valideynon tono sipi b?bie.

?moni ruje, s??am, mirosiro bo ist? pi?-mo? maq r? orzu m?k?. Pi?-mo? nimardo?n, isti ruzi b?r?se. ?un bo?i, har k?si gism?t b?y b?r?se. Ziyod? ruzi b? dast vardeyro ist?ni vey?n jiqo-j?qo m?j?n, ?un bo?i, de j?qo ruzi ziyod nib?bie.

Vot?sone ki: ?Bo jiyeyro z?hm?t bik?s, ist?ni b? ?ziy?t d?m?gand.?

Xido bo ti ?an? ruzis co kard?bu, b?y?n sukur bik?, ?un bo?i, tiku bev?c jiy? k?son?n hestin.

Ehan? mol-davl?ti t?r?fo kosib bibos, agili, d?rrak?ku ?rbob bibi. ?un bo?i, ?v ?e mol-davl?ti ?rbob?tis? ?fz?le.

De agili mol-davl?t b? dast vardey b?bie, de mol-davl?ti is? boy agilmand biey nib?bie.

Nodon r? sunq (miflis-red.) b?bie, ?nc?x agili n? ov b?barde, n? ot?s.

Voteyim ?ve ki, agli hestebu, s?n?t omut, ?un bo?i, agil bes?rist? b?n? ol?t nibi? andomiye, ya b?n? simas nibi? od?miye.

?ok vot?sone: ?Zin?y ?e agili ov?yn?ye.?




S?smin? f?sl

Soy?ti iy?n ?e ziney ziyod kardey h?x?d?


?imi bal?, bizin ki, s?n?tison nibi? od?mon b?n? mugiloni doy b?bien ki, puz?son b?bie, sogn?son ne. N? b? ist? x?y b?doen, n??n b? co k?son. ?sil-n?s?bin? od?mon s?n?tsohib iy?n hin?mand nibon?n, b? ist? ?sil-n?s?biro m?xlogi dil?d? ?e girbo enib?qinien. Bev?c ?ve ki, n? nomin? orog-torogi bibu, n??n hin?! ?nc?x orog-torogi ?an? nomin?n bibo, h?r?k?tk? ki, dast?d? ist?ni qil?y s?n?ti, f?ros?ti, san-sehr?ti bibu. ?un bo?i, ist?n g?z?nc kard? nom b?s? orog-torogi nomi ?fz?le.

Vot?sone: ?L?yog?t b? agli iy?n b? ?d?b-?rkoni bast? bi?, b? orog-torogi nomi ne.?

Yoli?ti b? m?rif?ti iy?n b? f?ros?ti, b? s?rist? anqile.

?e komon?d?s, kon vir?jis de ?y ni.

Ti b?pe de ist? pi?-mo? nomi niqardiy heqo, ?un bo?i, ?v s?pen? re?e. ?sl san-sehr?t b?y b?voten ki, ?y de ist? s?rist?, de ist? f?ros?ti b? dast bi?y.

J?qo bibo, b?ti ?Zeyd?, ?C?f?r?, ?mamu?, ?day? ne, ?mi?llim?, ?alim?, ?f?qih? b?voten.

Ehan? b? ist? ?sil-n?s?bi nomi pestpur bi? od?mi ist?n dast?d? hi? ?i omed?nibu, ?v hi? biri? anqit?s? xok enib?karde. ?mmo h?mon? od?mi ist?n?n gab?d? ?iy hestebu, ha, ??yku b?rk d??ik, ?y ?i dasto vam?d?.

?y?n bizin ki, s?n?ton dil?d? ?n ?oki g?s?nq sixan kardeye. Of?y?voni insonis ?e h?m? m?xlogati ?n s?r?finis of?y? ki, ?v?n b? 10 qil? (penci t?ni dil?d?, penci ??y k?no?d?) xisusiy?tiro ?mand? coninonku pe?d?ye.

Dil?nton bi? xisusiy?ton imonin: t?f?kkur, hofiz?, t?x?yyul, t?s?vvur iy?n sixan kardey.

Benton bi? penc xisusiy?t imonin: m?sey, vindey, bu ziney, t?m ziney iy?n pex?viey.

Im xisusiy?ton?d? h?yvononku bi?yon tik?y co curin. ?ve inson h?yvonons? pe?d?ye, b?von hikm kardeyis b? dast vard?.

Is?t ki imi zine, b?v?d? ist? zivoni bo ?ok sixan kardey, bo ?ok? ?iyon q?p j?y b?pe pemujinis. Sivoy ?ok? ?iyon b?y hi? ?i m?d? votey. ?un bo?i, b? zivoni ?okn? v?rdis bidos, j?qo?n sixan b?vote.

?ve, vot?sone: ?Od?m ki xos?zivon bibo, g?yyumis vey b?bie.?

Kon s?n?ti sohib bied?s bibi, ?nc?x har sixani ??y vir?d? votey bizin. S?bin b?y ki, b? ist? vir? eniqini? sixan ?an? g?s?nq?n bibo, b? n?z?r ?irkin ?iyey b?zine.

Befoyd? sixanonku du?ro bimand, s?bin b?y ki, ??vonku tos? is? x?y vind?k?s h?l? bi?ni.

Du? bu do? sixanon, hikm?t? bu nido? sixanon nikardos ?oke.

Midrik? od?mon sixanison b? s?rovi oxs?s kard? h?m m?st b?karde, h?m?n m?sti?tiku bebakarde.

Tainki tini dam? nikardon, tam bij?n.

Tiku niparson, n? n?sih?t bid?, n??n m?sl?h?t, m?xsus?n b? od?mi ki, bini b? m?sl?h?ti pemanded?ni. ? od?m ist?n xar b?bie.

B? hi? k?si c?mati dil?d? n?sih?t m?d?. ?un bo?i: ?C?mati dil?d? kard? n?sih?t b? miz?mm?ti arb?y? (b?rob?re).

?e royku sof bes?k?son b? ji?-kesi vardey fik d?m?si, ?un bo?i, vey ??tin? koye.

Sat bem? xi??yn? doy tain ki t?mom enipotos, ??y b? d?rhol vardey mimkun nibi? koye.

?okn? ki, bo sixan votey kirniz?ti karded?nis, imkon bi?d? bo mol doey?n dasti bibu. S?bin b?y ki, mol b? od?mon dil r? ro p?ydo karded?.

Nomis b? bev?ci bes? vir?onku du?ro bin?v.

B?dxoh? dustonku, tini b? bev?c? ro okirini? h?mronku b? k?no bimand.

B? j?qo vir?on bisi ki, lozim bie?d? tini ?yo p?ydo bikon, x?col?t nik?sis.

Ist? puli jiqo vir?d? bin? ki, lozim bie?d? p?ydo kardey bizinis.

B? m?xlogi dardi-viy?voni m?sir ki, b? isti dardi-viy?voni sir?k?s nibu.

?dol?tin bibi ki, de tin?n de ?dol?ti r?ftor bik?n.

Xos bivot ki, xos bim?sis.

B?lekot? vir?d? (soranliq tirki-red.) m?hsul nib?bie b? nodoni ?oki kardey?n b?n? imiye.

I dasti heqo b? ?oki loyig bi? k?son s?pe bibu.

H?m?n ?oki kardey ro nison bid? b?von. S?bin b?y ki,peyg?mb?ri (s.?.a.s-C.?.) vot?se: ??oki roy nison ?d? b? ?oki kard? od?mi arb?y?.

?oki bik?, ?oki kardey omut, s?bin b?y ki, imon diql? ?kiz? bo?n.

?oki kardeyku dast m?k?s, ?un bo?i, ?e ?okiy?n, bev?ciy?n mikofoti heqo bi dinyo?d? b?vindes.

Od?m ?oki vinde?d? ?an? roh?t bied?bu, tin?n ?oki karde?d? ?n? roh?t bied?s.

B? bev?ci rast qini?k?si dil ?okn? dijed?bu, bev?ci kard?k?si dil?n j?qo dijed?, b? t?latum d?sed?. ?ve b? hi? k?si bev?ci m?k?.

Q?d?y nigil bifamos, d?b?r?ses ki, ist?n ?zob nik?sos, b? hi? k?si bev?ci kardey nib?zines, ist?n oj? dil nibos, ?okiy?n nib?zines kardey. Y?ne ?oki iy?n bev?ci ?v?zi bi dinyo?d? vindey sixan h?xe. Hi? k?s ?imi in vot?yon b? h?s? nib?zine j?y. Voteyim ?ve ki, dastiku ?an? omed? ?oki bik? ??y b?hr? rujiy obaqarde.


HIkoy?t

M?s?me ki, ?e Mit?v?kkili F?th nom?d? vey re?in, baxt?v?r, bas?vod, bat?rbiy? qil?y gulis hesteb?n. Mit?v?kkili ?vis b? zo?ti peq?t?yb?n, h?m?n ist? dogma hird?nons?s vey piyed?yb?n.

Ruji b? F?thi s? d?sed? ki, sinov hardey omuti. B?le, sinov ?h?on omed?n, b? F?thi D?cl?d? sinov hardey omutey bino karded?n. F?th h?l? vey hird?n bieyro ?ok omuteyis zin?nibe sinov hardey. ?nc?x b?n? h?m? ?gilon ist?ni jiqo nison doed?be ki, qiya ?y?n sinov hardeyis omut?.

Ruji ?e rujon ist? mi?llimiku ?n?x?b?d? ist?nis sodoe b? ru. Ov de tovi seyro ??y s? b? qij ome, b? ovi nizin?se migovim?t nison doey. Ovi ?vis barde, c?mati ??siku esindinise. Midd?ti b?pest? D?cl? k?no ovi b? ?m?l vard? ?ol?on paylo d?varde?d?, de zu dastis gande ist?nis band karde b? ??von qil?yni, niste ?ol? dil?d?. ?yo nistey-nistey fame ki, h?l? ki ist?nim ?e ovi dasto peroxni?. Diy?k?mon ?imi b???ton b? ?imi s? ?i? omed?. Haft ruj mande ?yo. Heqo imin? ruji b? Mit?v?kkili x?b? r?se ki, F?thi ist?nis sodo? b? ru, tas?. ?v h?mon? sahat ?e taxto es?, nist? jintono, vanq kard?se sinov ?h?on, vot?se b?von ki, ki ?e F?thi ya mard?, ya?n diri bivardo, b?y h?zo dinar b?doe. ?yos?n sixan do? ki, ?an? F?thison ?okn? heste j?qo vard?nibu, b? hardi dast ?j?n ni.

Sinov ?h?on b? D?cl? ovi har vir?son s? j?y. N?hoy?t, haftmin? ruji ??von?d? qil?y ?e F?thi nist? ?ol?d? ?vis vinde. Ve soy-voy kardise, votise ti iyo bimand, bisum, kulos (qayiq tirki-red.) bivardim. ??yo duz ome Mit?v?kkili paylo, parse ki, ehan? F?thi diri bivardom, ?an? b?does? Mit?v?kkili vote: ?Penc h?zo dinar nagd b?doem?. Xon?xo vote ki, F?thim p?ydo kard?, diriye.

De kulosi omen, F?thison barde.

Mit?v?kkili f?rmoyis doese ki, h?mon? ? sinov ?h? b? ro d?n?yn. Peso b? v?ziris vote ki, ?imi x?zin?d? diy?k?n ?an? pul heste, ??y nim? baxs bik?n b? m?holi be?izon.

??yo d?svardese, hard bivardin, oxo hird?n haft ruje v?sy?ne.

F?thi votise ki:

Ya ?mir?lmominin, ?imi v?sim ni, az sim.

Mit?v?kkil parse:

De D?cl? ovi ist? luzi si kard??

F?thi vote:

Ne-ne, az in haft ruji hi? v?sy?n mand?nim. Har ruj de ovi dil?d?s vist qil? nun bi? test d?varded?be. Az h?r?k?t karded?bim, ??v?d? di-se qil? har ruj? t?h?riy b? dast vardey zined?bim. Har nuni s?pe in sixan nivist? bied?be: ?M?h?mm?d ibn ?l-Huseyn ?l ?skaf?.

Mit?v?kkili ?mris doe ki, s?lo bij?nin b? s?h?r, ki ? haft ruji b? D?cl? testi nunis sodo?bu, nitarsi, besu b? dim, b?y ?oki b?kardem.

Rujiy b?pest? i xon?xo ome b? Mit?v?kkili kusk, votise ki, az h?mon? od?mim.

Mit?kkili votise:

Sibut bik?!

Xon?xo votise:

Sibut ?ve ki, ?imi pat? har nuni s?pe ?imi nom nivist? bi?: ?M?h?mm?d ibn ?l-Huseyn ?l ?skaf?.

Mit?v?kkili vote:

Roste. Is?t b?mi bivot, ?and vaxte b? D?cl? nun sodoed?s? M?h?mm?d ibn ?l-Huseyn ?l ?skafi vote:

S?rost i sore.

Mit?v?kkil parse:

?iro imi karded?s?

Vote:

M?s?mbe ki, vot?sone ??oki bik?, sod? b? ov, rujiy ??y x?y b?vindes.? ?imi dasto?n nun patey omed?, ?ve, har ruj sodoed?bim b? ru, ist?n bo ist? famed?bim ki, bin?mon or?xis ?i? bied?.

Mit?v?kkili vote:

Ist? m?s?yi karde, ?? ?m?li x?yi?n vinde.

Mit?v?kkili q?tese Bagdad?d? qil?y milk iy?n penc qil? dis baxse b? xon?xo.

Merd ovaste b?st? milk, bie ?rbob. ??y v?r?son?d? h?l? tos? is?t?n ?n? Bagdad?d? ?ji heste.

?l-Qaim Bi-?mrillahi devr?d? Of?y?voni b?mi ??y k?y ziyor?t kardeyis gism?t karde. B?v?d? in ?hvolotim Bagdadi sipirison q?viku m?se.




Haftmin? f?sl

Natig?ti m?har?ti ziyod kardey h?x?d?


?imi bal?, inson b?pe sixan votey iy?n sixan d?r?sey bizini, b?dxohonku ist? zivoni oq?tey bizini.

Ti rost?voj bibi, b?n? rost?voji nom bek?. S?bin b?y ki, z?ruri bie?d? du bivotos, bid? b?n? rosti g?bul bik?n.

?nc?x b? du oxs?s do? rosti m?vot.

B? rosti oxs?s do? du, b? du oxs?s do? rostis? ?fz?le. S?bin b?y ki, b? h?mon? du bov? b?karden, b? h?mon? rosti ne.

Say?t piyed?nibu b? ?imi s? de r?hm?tin? ?mir Bus-Suvar Fazi Sapur ibn-?l-F?zli om? ?hvolot b? istin?n s? bo, g?bul nibi? rostonku b? k?no bimand.


HIkoy?t

?imi bal?, m?lumi bibu ki, ?mir Bus-Suvari devr?d? az ?e Hoco oqard? sori b? Q?nc? b? cihadi davey s?bim. Mi ?e Hindistoni cihad?d? vey istirak kard?mbe, is?t?n votem ?e Rumi cihad?d? istirak bik?m.

?mir Bus-Suvar godr?tin? sahbe. Ist? vot?y ?k?, midrik, l?yog?tin, ?dol?tin, sico?tin, f?soh?tin, dini ?pi, du?ro ?vind, y?ne b? sahon xas bi? h?m? misb?t? xisusiy?ton b?yku c?m bi?bin. Ve?n ciddi? od?mbe, de z?rof?ti ar?s nibe.

B?mis vey hurm?t hestbe. De mi x?yli sehb?tis karde. Az?n b?y lozim bi? c?vobon doed?bim. ?imi c?vobon b? ??y xos ome, b?mis vey k?rom?t nison doe, nihastese oqardim. ?n? litftko?tis karde ki b?mi, oxoy?d? az rozi biem, ist? meylim dilisixt d?noe b?y, ?n? Q?nc?d? ?and sor mandim. Az heqo ??y t?skil kard? hardi-h?son?d?, s?rov? m?clison? istirak karded?bim. ?v miku kali ?iyon x?b? s?yd?be, b? kan? sahon tarixi marag nison doed?be, b? dinyo v?ziy?ti dair sualon doed?be.

Rujiy ??m? vilay?tiku sehb?t eqinie. ??m? vir? ?o?in? ad?tonkus x?b? s?se. Mi votime:

Qurqoni nezi, band? bin?d? qil?y di heste, diy neziy?n qil?y honi. Diy jenon ?? honiku ov vardeyro qird bied?n b? i vir?, sed?n b? honi, ist? s?rincon de ovi pur karded?n, noed?n ist? s?ys?, oqarded?n b? di.

Jenonku qil?y bes?rinc nav?d? sed? ki, bi viron?d? hakan? b? rast bes? havz? meli ro s?pe bivindi, ?y peq?ti sod? b? k?no. S?bin b?y ki, ov bard? jenon ?y nihastin. Say?t kon jeni po bin?d? ? meli t?l?f bibo, ??y s?ys? bi? s?rinci ov ?lhol bu?vol? doed?. ? jen b?pe s?nib?ton oqardi b? honi, s?rinci pok bik?, ??yo ?y s?nib?ton purk? de ovi, ij?n oqardi b? di.?

?imi in sixanon m?se?d? ?mir Bus-Suvari ist? diy?nis qend karde, s?s jiqo-j?qo doe, di-se ruj de mi b?n? navkon?ni h?ni mehribon nibie.

Rujiy Piruzan Deyl?mi b?mi votise ki, ?mir tiku noroziye. Votise ki, filonk?s b? ciddi? od?mi oxs?s doed?, ?nc?x zined?nim ?o b?n? sof? ?gilon q?p j?yd?, b?n? mi qil?y od?mi b? dast d?noed??

Mi h?mon? sahat Q?nc?ku b? Qurqon qil?y aspom d?ro karde ki, bisu ?e meli ?hvoloti rost biey bar?d? ?? diy gazi, r?is, x?tib, alimon iy?n co etimadin? s?xsonku qil?y sor?xnom? (arayis tirki red.) bist?ni bo.

Peso ?o manqi mi h?mon? sor?xnom?m b? dast varde, bardime noeme ?e ?miri v?d?. Handise, zeveyl? sir?yis karde, dam? bie: Az zined?m ki, b?n? ti od?mi q?vo du benib?se, m?xsus?n ?imi huzur?d?. ?nc?x j?qo rost?n votey lozim ni ki, ??y t?sdigiro ?o manq ?zob-?ziy?t bik?siy, sor?xnom? b? dast bivardiy.

?y?n bizin ki, sixan ?o cur?ye:

qil?yni n? b?zinen, n? b?voten;

qil?yni h?m b?zinen, h?m?n b?voten;

qil?yni b?voten, ?nc?x nib?zinen;

qil?yniy?n b?zinen, ?nc?x nib?voten.

?n?zin? iy?n ?n?vot? sixanon b? dini ziyan bi? qilonin.

? sixanon ki, ziney lozim ni, ?nc?x votey bied?, imonin: Xidovandi-Al?mi Kitob?d?, ?e peyg?mb?ri (s.?.a.s.-C.?.) h?dison?d?, elm? kitobon?d?, ?e alimon t?dgigaton?d? bi? sixanon.

?un bo?i, jiqo sixanon s?rh ?nc?x b? t?qlidi bast? bi?. ??von ar?d? bi? ziddiy?ton, ixtilafon, saxt?tion okardey, ?voni b? miyon noey b?n? v?yhiku x?b? vardey iy?n b? gism?d? bi? ?iyon oxs?s b?doe.

? sixanon ki, h?m ziney bied?, h?m?n votey, ?von h?m b? dinyo, h?m?n b? dini aid bi? sixanonin har di dinyo?d? foyd?s heste. Jiqo sixanon h?m b? q?p?j?ni, h?m?n b? qus?d? x?y b?varde.

B? ? sixanon ki, zined?s, ?nc?x votey nib?bie, timsal imi nison doe b?bie ki, qil?y yol? od?mi, ya?n isti qil?y dusti ayb b?ti m?lume. Ya ehtimal karded?s, ya?n de rimuzi zined?s ki, ? ayb de s?ri?ti duz omed?ni. Ehan? ?y b? zivon bivardos, ya b? h?mon? yol? od?mi g?z?b bomes, b? h?mon? dusti ziyon b?j?ys, ya b? c?mati t?n? m?ruz b?mandes. Y?ne im j?qo qil?y sixane ki, bizinos?n, ?y b? zivon vardey x?tos heste.

?imi vot? in ?o cur? sixan?d? ?n ?okion ?vonin ki, ?voni h?m ziney b?bie, h?m?n votey. ?nc?x ?i cur? sixanon?n har qil? di dimis heste: qil?y re?in, qil?y ?irkin.

C?mati dil?d? q?p j?y?d? re?in? qilon oko bid? h?m xosison bome, h?m?n isti gabiliy?ti d?r?c? b?vinden.

Agilmand? od?mon b? ??von sixanon qor? b?zinen, sixanon b? od?mon qor? ne.

Har xon?xo ist? sixani ji?d? niyon bi?.

?li ?mir?lmominini vot?se:

"Har k?s ist? zivoni jinton niyon bi?"

Sixan heste ?y curiy bivotos od?mi rufi ob?lovnie, h?mon? sixani co cur? bivotos od?mi dili bariste.


HIkoy?t

Voted?n ki, i k?r? Harun ?r-R?sid han?d? vinded? ki, dandononis h?m? ru bi?. ??y mast? han ovijqini?k?son doed? vanq kardey, parsed? ki, ?i hani m?na ?i?e?

Han o?vijqin voted? ki, ?mir?lmominini umr diroz bibu, isti h?m? orog-torog istis? r? b?marde, ti coyli b?mandes.

Harun ?r-R?sid ?mr doed? ki, bi han o?vijqini sa veyz j? bibu. B? s?b?b ki, jiqo b?d? x?b?s b? ?imi dim vote. H?m? gom-?grobonim marde b?pest? az b? ki lozimim?

?mris karde co qil?y han o?vijqinison varde. Haruni h?mon? hanis b?y q?p j?y. ?y votise ?e ?mir?lmominini vind? hani m?na ?ve ki, ?mir?lmominin ist? h?m? gom-g?bil?s? vey umr b?karde. Harun ?r-R?sid vote: ?e agili hikm i cur?ye. T?bir h?mon? t?bire. ?nc?x ibaron?d? f?rg heste.

?mris karde b? merdi 100 dinar bid?n.



Voteyim ?ve ki, b?pe b? ist? sixani navi-dumo fik bid?y, ist? vot?y g?s?nq? t?rz?d? bivot ki, h?m isti sixani d?r?sin, h?m?n ist?n sixan d??r?s bibiy. Ehan? ist?n ist? vot? sixani d?r?sed?nisbu, b?v?d? isti de tuy?kij? (tutuqusu) f?rg ?i?ebu?

?v?n sixan kard?, ?nc?x ist? vot?y d?r?sed?ni.

Sixani yol hisob bik?.

?v osmono em?.

??y g?di bizin.

Vir?s om?bu, sixani bivot om?q?t, h?yfe.

?nc?x b? vir? eniqini? sixani ist? q?vo bem?roxin, sixani ?e girbo em?gand, b? hikm?ti zilm m?k?.

Har ?i voted?s, rosti bivot.

Bo be?sos? midd?on sibut kardey m?sgul m?bi.

Ist? nizin? ?iyon m?vot, b? nizin? elmon s? m?j?n, ??yku isti nun ?vo ni.

De ist? nizin? ?iyon b? m?tl?b r?sey nib?zines.


Hikoy?t

Voted?n ki, qil?y jen Xisrovi (?nusir?van) devr?d? Buzurcmehri (??y v?zir bi?-C.?.) paylo omed? ki, qil?y sixan x?b? biq?ti. ?e Buzurcmehri s? b?v?d? gal bieyro b?y voted?: Jen?, az isti in parsi c?vobi zined?nim.

Jen voted?: Ehan? zined?nisbu, ?iro ??m? hikmdori nuni harded?s?

Buzurcmehr voted?:

Hikmdor b? ?imi zin? ?iyon xoto b?mi nun doed?, b? ?imi nizin? ?iyonro ?v b?mi ?i? do?nine? Piyed? bis?mon ??y ist?niku bipars.

?nc?x koon?d? ist? h?ddi bizin, b? ifrat m?si. C?hd bik?, miyon? movqe biq?t. ??m? s?ri?ti sohibi vot?se:

?e koon x?ymandi miyon?d? bi? qil?ye.

Bo sixan votey, bo ko q?tey tadi m?q?t, dastpo?? m?bi.

B?mi qon liveyro t?n? bij?non ?fz?le, n?inki bo cinq?n?tiro t?rif bikon.

Sirpus bibi. Sirri b? k?si votebu, ?y h?ni sirr hisob m?k?.

?i? bivotos, j?qo bivot ki, h?m? k?s ??y rost biey t?sdig bik?.

Sixan? uston tono girbin?n bibos, bo hi? ?iy sohid mandey rozi m?bi. Say?t mand?nin bibos, vey?n conf?son?ti m?k?, de ist? ray sohid?ti m?k?.

Har vot? sixani bim?s, ?nc?x bo ?m?l kardey tadi m?q?t.

?ok-?oki bifam, peso sixani ist? q?vo bek?, s?bin b?y ki, p?smon b?bies. Navb?nav fam?y ziney bo ist? v?rdis bik?.

Bo ti bir?vio?n, nir?vio?n tos? or?x b? sixani qus bid?, bid? sixanon k?yb? bo ti heqo oj bibu.

S?rin-s?rini hi? vaxt q?p m?j?n, ?un bo?i, dismen?ti b?varde.

Alim bibos, ist?ni nodon hisob bik?, bid? zin?yon k?yb? b? isti dim oj bibu.

?an? ki, ?e sixani aybi, ya?n ??y re?in?ti d?r?s?nis, sixani m?bir. B?y n? t?rifat bid?, n??n b? ??y bev?ci bivot.

Piyed?se yol bibu, piyed?se ruk de har k?si de ??y zivoni sixan bik?, qus?don ist?ku bezo m?k?.

?nc?x b? isti vot?yon sibut-d?lil bipiyosone, b?pe curiy bik?y ki, ?von rozi bimandin, ??vonku de s?g-s?lom?ti ist? coni peroxnis.

Ehan? ti sixani lap usto?n bibos, ist?ni buruz m?d?, bid? sehb?ti vaxti isti piyod? biey b? m?ydon benisu.

Ve?zin iy?n kam?voj? od?m bibi, n?inki kam?zin ?mmo vey?voj.

Vot?sone ki, tam j?y s?lom?t?tiye, vey sixan kardey is? boy beagil?tiye.

?an?d??n agilmand, momin, sof? od?m bibos, s?vloyi taniku eniqini, ?un bo?i, b? isti ist?ni t?rif kardey bov? ?k? nib?bie. Bid? x?lg tini t?rif bik?.

Ve?n zined?sbu, c?hd bik? ki, ist? zin?yon?d? foyd?yn kome, ?y bivotis. Ki, b?n? Z?ncanij? ?l?vi b? isti s??n ?dov?t nivo.


Hikoy?t

Voted?n ki, Sohibi devr?d? Z?ncan?d? qil?y pi? merd hestbe. Im merd ?e r?hm?tmand? Safei n?slikube ki, yol? nomison hestbe. Ist?n mifti, vaiz, ?e dini xadim?n bibo, ?e gazi misovir ko karded?be. ?e Z?ncani r?isi zo??n ?l?vibe, y?ne ?e ?li ?mir?lmominini n?slikube. Ist?n?n h?m vaizbe, h?m?n ?e gazi tono misovir ko karded?be. Imon har diyn??n minb?riku i y?ndi bev?ci ?votin, b? y?ndi ?dres nimand? sixanon ?k?yn. Rujiy ?e rujon?n in ?l?vi votise ki, h?mon? pi?merd kofire. X?b? ome r?se b? pi?merdi. ?v?n minb?r?d? votise ki, ?e r?isi h?mon? zo? h?romzod?ye.

R?isi zo? in x?b? m?s?c?gin b?rk ?s?bin bie, ist?ku bese, bese se b? Rey, b? Sohibi g?bul.

B? Sohibis vote ki, sim? devr?d? hi? caiz ni ki, b? s?yd-peygomb?ri avlodi h?r?mzod? bivotin.

?e pi?merdi h?r?k?t b? Sohibi ?o?in ?iye, gasidis vigande b? Z?ncan ki, ?y biy? b? ??y huzur.

De s?ydon, ul?man istiraki m?hk?m? soxtesone.

Sohib ?yo pi?merdiku parse:

B?mi diy?k?, Six, ist?n ti ?e Safei (Xido ?y r?hm?tk?) imomon od?mon?d?s, alimis, i linqi iyoye, i linqi qur?d?ye. B? isti kon vir? d?bame ki, b? peyg?mb?ri avlodi h?romzod? nom bin?y? Madam vot?, is? boy ist? sixanon sibut bik?. Sibut nizinos kardey, b?ti ??m? s?ri?ti n?z?rd? q?t? j?qo qil?y yol? c?zo b?doem ki, bo ?mand?nion d?rs bibu, ?i g?l?tiku h?ni hi? k?s nik?.

Pi?merdi votise:

?imi sibut heqo ?? ?l?vi ist?ne. ?imi zin?yku ?v h?lolzod? iy?n sof qil?y xon?xoye. ?nc?x b? ist? vot? sixaniro h?romzod?ye.

Sohib parse:

Im vot?yon ?okn? sibut b?kas?

Pi?merdi votise:

H?m? Z?ncan zined? ki, ??y mo? de ??y pi? k?bin mi biri?me. ?nc?x ?y minb?r?d? vot?se ki, az kofirim. Ehan? ?y dilisixt imis vot?bu, j?qo?d? kofiri biri? k?bin h?rom bieyro, ??y ist?n sixanon s?kist? ime ki, ?v h?romzod?ye. Ne, say?t diliku voted?nibu, b?v?d? du?voje, b?pe t?nbeh kard? bibu.

Peso pi?merdi ?lav?s karde:

Har hol?d? ya du?voje, ya?n h?romzod?. Oxo peyg?mb?ri avlod du?voj ?bi ni. Votyim ?ve ki, ?i diql? sif?tonku qil?y b?pe g?bulk?y bipiyo?n, nipiyo?n.

Hamon? civoni ranqis doe ranqis se, nizinese ?i? bivoti. Y?ne ist? vot? sixanon c?zos k?se.



?imi bal? sixan ?k? bibi, ?mmo hicc?t ?k? m?bi.

Hicc?t kardey b?n? divon?ti qil?y ?iye.

De har ki ki, h?msehb?t bied?s, fik bid? bin ?v isti sixanon mist?riye, ya ne.

Ehan? ru?nin? mist?ri p?ydokos, ??y y?x?ku dast m?k?s, ist? sixanon b?y b? ?ok? giym?t b?h?vat.

Ne, say?t mist?ri nibu, ist? sixani d?qisk?, ??y m?sey piy? m?tl?bonku q?p bij?n ki, v?omoy?d? bid? isti mist?ri bibu.

C?hd bik? ki, de od?mi od?m bibi, de insoni inson. ?un bo?i, od?m coye, inson co.

?e g?fl?ti hano bes?k?son de m?xlogi b?n? ?imi vot?y r?ftor kard?ninin.

?an? zined?s, sixan bivot sixan bim?s. ?un bo?i, bo sixan kardey zineyro, b?pe sift? sixan bim?siy.

Timsal: Ehan? qil?y ?gili ??y mo?ku esindinon, zindon?d? oq?ton, ??y siti, hardi, ovi vaxt?d? bidon, ?y zindon?d? yol bikon, ?nc?x hi? k?s de ?y i k?lim??n sixan nikardo, ?v ?e hi? od?mi s?do nim?so sixan nib?zine kardey, y?ne ??y q?v sixan nib?q?te. ?nc?x h?mon? ?gili ij?n oqordinos b? c?miy?ti dil?, mi?yy?n vaxti b? ??ton ij?n zivon okardey b?zine.

Co qil?y sibut: M?q?r fiki do?ni ki, kor? od?mon h?m?n lolin?

?imi bal?, az moly?tin? iy?n nadir? sixanonku yod?d?m mand? qilon in kitob?d? nivisted?m ki, in sixanon ?e ?c?mi sahon sah Nusir?van Adil podso zivono bes?. Ti ?voni b?pe omutiy iy?n b? ?von ?m?l bik?y. ?un bo?i, ?m? ?? sahon n?sl?d?mon.

Mi hand?me ki, x?lif? M?mun (Xido ?y r?hm?tk?) bo ?nusir?vani m?gami ziyor?t kardey s?be. ??y d?xm?d? vindese ki, ?nusir?vani aston?n pix?n peqard?n b? z?min. ??y taxti s?pe, m?gb?r? divo?d? p?hl?vi zivon?d? de gizili i-di satil nivist?y hestbe. M?muni p?hl?vi zivoni zin? t?rcum??k?onis doe vakarde. ?von h?mon? satilon b? ?r?bison peqordinie. ?r?bi t?rcum? is?t?n ?c?m?d? m?shure.

?yo nivist? bi?be: ?an? ki az s?gbim, b? Xido bandon h?m?y kom?qim ?r?siy, j?qo od?m n?biy ki, b? ?imi k?yb? bo, ??yo t?yli? dast oqardi. ?e ?c?li v?d? ociz mande?d?, in n?sih?tin? sixanonim b? ist? m?gb?r? divom doe niviste b? s?b?b ki, od?mon z?hm?t bik?son, b? ?imi g?bi ziyor?t bon, bid? ?iyo t?yli? dast oniqardin, iyo?n ?imi m?rh?m?tiku b?hr?mand bibun.

Hamon? n?sih?t? sixanon imonin.




H?stmin? f?sl

Adil? Nusir?vani n?sih?ton b? yod d?gandey h?x?d?


Sift? vot?se:

??an? ki s?v-ruj y?ndi ?v?z karded?, b? ist? udimiy?n (tale) ?o?in? qardison t??ccub m?k?.?

Ij?n vot?se:

?Insonon ?iro b? ist? p?smon bi? koon i k?r??n p?smon bibun??

??yo vot?se:

?De podso osino ?bi ?iro ist? k?d? roh?t hited???

??yo vot?se:

"Umri b?n? ist? piy?y nijiy? od?m ?iro ist?ni diri hisob karded??"

??yo vot?se:

"S?xsiy ki, bo ti ?filonk?si isti bev?cis vote? x?b? bivardo, ? folink?si r? bibaxs, n?inki in x?b? ?vardi."

??yo vot?se:

"Befoyd? b? sixonon qus do? od?mi s? h?tta s?b?s?lom?ti g?bul kard? od?mi s?ys? vey b?dije."

??yo vot?se:

"B? ziyon d?s? od?mons? ?y vey ziyon?k?s hisob bik? ki, bini de ist? ??si ist? ziyoni vinded?."

??yo vot?se:

"? guli ki h?vated?n, sed?n ozod?tis veye, n?inki ist? l?v? gul bi? od?mi."

??yo vot?se:

"? s?xsi ki, elmis bibo, aglis nibo elm b? ??y s? b?lo b?varde."

??yo vot?se:

"S?xsiy ki, jimoni ist?niku d?rs sey zined?ni, co mi?llim b?pe b?y d?rs nid?, ?un bo?i, z?hm?tis h?d?r b?se."

??yo vot?se:

"Har ?iy nodoniku hifz kardey hostone, n?inki nodoni ist?ni ?e nodon?tiku."

??yo vot?se:

"Bipiyo x?lg tini t?rif bik?, tin?n x?lgi t?rifk?."

??yo vot?se:

"Bipiyo isti bo x?lgi s?rf kard? z?hm?t h?d?r nisu, x?lgi bo ti s?rf kard? z?hm?ti b? linq-l?g? m?j?n."

"Bipiyo dustoni kam nibu, bilxoq?t (kinli) m?bi."

??yo vot?se:

"Ve p?rison bie piyed?nibu, p?xil m?bi."

??yo vot?se:

"Bipiyo, tini r?ncid? nik?n, b? ist? r?vo nizin? ?iyon b? co k?siy?n r?vo m?zin."

??yo vot?se:

"Bipiyo asud? umr bik?y, b? hadison uygun h?r?k?t bik?."

??yo vot?se:

"Nipiyo b?ti divon? bivotin, b? p?ydo nibi? ?iyon sor?x em?qin."

??yo vot?se:

"De h?yo-abru jiyey bipiyo, x?lgi beabru m?k?."

??yo vot?se:

"Bipiyo ki, tini b? dast d?nigandin, nim? ko b?n? t?mom? ko b? g?l?m m?d?."

??yo vot?se:

"Bipiyo isti sirri s?pe onibu, x?lgi sirri osko m?k?."

??yo vot?se:

"Bipiyo isti pestono bo ti risxand nik?n, de ist? ko?kon miloyim r?ftor bik?."

??yo vot?se:

"Bipiyo ki, p?smon nibus, b? ist? n?fsi tabe m?bi."

??yo vot?se:

"Zir?k bie piyed?bu, co k?son ov?yn?d? b? ist? diy? bik?."

??yo vot?se:

"Bipiyo ki, ?mon?d? bijiy, b? x?lgi bev?ci m?k?."

??yo vot?se:

"Piyed?bu isti g?di bizinin, co k?son g?di bizin."

??yo vot?se:

"Bipiyo ki, b? isti vot?y diy? bik?n, ist?n b? ist? vot?yon ?m?l bik?."

??yo vot?se:

"Bipiyo ki x?lg tini agilmand hisob bik?, b? axm?x? od?mi sirr m?d?."

??yo vot?se:

"Bipiyo ki, b? x?lgi ??s ?ok bi?iy, nun-nemek ?d? bibi."

??yo vot?se:

"Oxo, ?iro ? od?mi dismen hisob nik?y ki, bini x?lgi r?ncid? karde iqid?ti hisob karded??!"

??yo vot?se:

"?iro ? od?mi dust hisob bik?y ki, bini de isti dismeni dust?ti karded?."

??yo vot?se:

"De bef?r?sat? od?mi dust?ti m?k?, ?un bo?i, ?v n? bo dismen?ti b? v?c bome, n??n bo dust?ti."

??yo vot?se:

"Ist?ni alim hisob kard? nodoniku du?ro bin?v."

??yo vot?se:

"?dol?tin bibi ki, koyi b? ?dol?t? m?hk?m? eniqini."

??yo vot?se:

"H?x ?an? tel?n bibo, b?y tos? oxoy qus bid?."

??yo vot?se:

"Bipiyo dismen isti sirri nizini, ?y bo dusti om?k?."

??yo vot?se:

"Uci-uci ?k? iy?n b? x?lgi yol? ziyan ?j?n m?bi."

??yo vot?se:

"?? od?mi ki l?yog?tis ni, ?y diri hisob m?k?."

??yo vot?se:

"??sd?gil nibos, bes?rv?t?n ?rbobis."

??yo vot?se:

"H?d?r? m?hir ki, h?d?r??n nih?vatiy."

??yo vot?se:

"B? tay-tuson mihtoc bienc?, bimardos ?oke."

??yo vot?se:

"X?bis? od?mi nuni hardenc?, b?n? v?si bimardos ?oke."

??yo vot?se:

"Ist? har fam?y b? beetibo? od?mon m?vot, ?nc?x etiboyn? od?monku?n nion m?k?."

??yo vot?se:

"B? ist?s? b?yji? od?mi mihtoc mandey yol? misib?te. Exroc? od?miku kom?k piyenc?, ru?d? bitasos ?oke."

??yo vot?se:

"Bo in dinyo kulisiy? t?vazo? x?bis bo ? dinyo kulisiy? t?k?bburin? abidis? ?oke."

??yo vot?se:

"?n nodon? od?m ?ve ki, jin? m?rt?b?ku b? pen? m?rt?b? rost bibu, ?nc?x ?y?n ji hisob bik?."

??yo vot?se:

"H?ni ??ys??n b?dt?r? risvo?ti nib?zine biey ki, xon?xo ist? nizin? ?iy rost biey iddo bik?, peso ??y du b? miyon bo."

??yo vot?se:

"Nagdi b? nisy? d?qis ?k?s??n vey b? dast d?gand? bi? od?m nib?bie."

??yo vot?se:

"?n exroc? od?m ?ve ki, qil?y xon?xo b?y ?jos eqini, ??y bo dast q?tey imkonis bibu, ?nc?x imtino bik?."

??yo vot?se:

"Bipiyo ki, isti nom adil? od?mon rest?d? besu, b?ti tabe ?bi? od?mon ?ok oq?t."

??yo vot?se:

"Bipiyo ki, isti nom n?cib? od?mon rest?d? besu, ist? tam? oq?t, ?y b? nez m?hast."

??yo vot?se:

"Bipiyo c?mat isti bev?ci nivoti, ?voni t?rif bik?."

??yo vot?se:

"Bipiyo dilon?d? ist? vir? bik?y, x?lgi tono girbi bibu, b? x?lgi t?r?f bibi."

??yo vot?se:

"Bipiyo m?xlog tini b?n? girbin? iy?n b?n? nifuzin? od?mi bizini, bo ist? m?sl?h?t nizin? ?iy bo hi? k?si m?sl?h?t m?zin."

??yo vot?se:

"Bipiyo b? isti dili jiqo yar? niqini ki, bini de hi? m?lh?mi miolic? kardey bied?ni, de nodoni b? hic?t d?m?si."

??yo vot?se:

"Bipiyo ?n ?ok? od?m bibus, x?lgiku hi? ?iy b? kam m?k?."

Oxoy?d? vot?se:

"Bipiyo zivoni diroz bibu, dasti kirt bik?."

?e Adil? Nusir?vani n?sih?ton imonin.

?imi bal?, b? in sixanon xor diy? m?k?. ?un bo?i, ?imonku h?m hikm?ti bu omed?, h?m hikmdor?ti, s?bin b?y ki, imon h?m ?e hakimon sixanonin, h?m?n ?e alimon.

?an? ki, civonis, omut. Pi?merd?ti?d? bimoni qus doey nib?peye. ?un bo?i, pi? merdon j?qo ?iyon b?zinen ki, civonon ?voni nib?zinen.




N?vmin? f?sl

?e pi?ti iy?n civon?ti gaydon h?x?d?


?imi bal?, civon?n bibos, pi?merd? agili bibu. Voted?nim ki, civon?ti m?k?, ist?ni b? dast sey zin? civonon?d? bibi. Vey?n mard? qus? bin m?bi. Filosof ?r?stuni vot?se: ?Civon?ti ?e cindo?ti qil?y sorte.

De agili h?r?k?t bik?. ?un bo?i, zagar?tiku, ?isk?tiku b?lo omed?ni. ?nc?x axmax? koonku b?lo bome. ?an? firs?te ?ok? civon?ti bik?, s?bin b?y ki, ? koon h?ni pi?ti?d? kardey nib?zines.?

?okn? ki, ql?y pi?merdi vot?se:

?Civon?ti??d? de g?m-guss? famed?bim ki, pi?ti?d? kinon minison nib?peye. H?ni zined?nibim ki, hi? mi ist?n?n ?vonim nib?peye.?

Beyt
Xidolima, civon bim az i z?min
B? s?v, b? ruj fikri-xiv?t karded?bim
Pi bim mini nib?piyen re?inon.
Is?t pi b?m, hi? koy b? vec varded?nim.

?an? civon?n bibos, izz?tin bibi, hi? vaxt Xido ?e yod bem?k?. Mardeyku arxayin m?bi, ?un bo?i, mardey b? pi?ti, b? civon?ti diy? karded?ni.



Bizin ki, om?bus b? dinyo, k?yn? is? s?ninis.

Pamuye bi?b?y marde de dini,
?zrayil n?qini hi? b? civoni


Hikoy?t

Qil?y s?hr?d? qil?y derzi hestbe. ??y dukun s?h?ri d?rvoz? paylobe. B? g?biston s? ro ?i dukuni v?yku d?varded?be. Hamon? derzi divoku qil?y himb?s b? mex pevoni?be. D?rvoz?ku k?yn? c?noz? be?siy, ?y ad?tis kard?be qil?y sig sod? b? himb?. Manq t?mom bie?d? himb? t?y karded?be, sigon asmarded?be, m?lum bied?be ki, b? manqi s?h?r?d? ?and k?s b? r?hm?t s?.

Ruji ?e rujon derziy?n eqinied? marded?.

?e derzi mardeyku ?n?x?b? bi? qil?y mist?ri omed? b? dukun, vinded? ki, k?yb? bast? bi?.

Hamsiy?ku derzi x?b? sed?.

Hamso voted?: Eqinie b? himb?.


* * *

?imi bal?, de ist? civon?ti fors m?k?. Ita?t karded?bus, ya karded?nibus Yol? Of?y?voni hi? vaxt ?e yodo bem?k?. ??yku bipi ki, isti qinoon bibaxsi. Bitars ki, qinob?qiy hinqifti b?ses, derzi g?zin? eb?qinies b? himb?.

Heqo de civonon ?st-nist m?k?, hakan? pion?n b? yod biy?. ??von?d??n bo ist? dust biq?t. ?un bo?i, k?yn? ki, b? ist? civon?ti s?bin curi x?toon bikos, ? pion tini ??yku ob?kirnien.

?e pion zin?y civonon ?zin nin.

Har?and b? pion peharis kardey ?e civonon ad?te, ?nc?x ti ??vonku m?bi. ?okn? ki, pion civon bieyison piyed?, civonon?n, besubh?, b? pi?ti r?se orzu?d?n. ?nc?x iyo qil?y ko heste ki, pion ist? vaxt?d? civon?tison d?voni?, ?nc?x civonon pi biey?n b?zinen, nibiey?n. ?ve, pion b? dast d?m?gand, b?von girb bin?, noloyig? sixan m?k? b?von, ?un bo?i, c?vobison vey qon b?bie.


Hikoy?t

M?s?me ki, 100 sinn?d? qil?y pi? merd hesteb?n. G?ddis div?lu bi?, de dast?l?vo zu de t?h?riy b? ro sed?yb?n. Qil?y civon? zo? de m?gs?di ki, b?y peharis bik?, ??y dast?l?vo nison doed?, voted?:

Six hey, in ti-k?moni b? ?and s?y, min?n piyed?me ??vo qil?y bist?nim?

Six c?vob doed?:

Say?t umri bir?so, hovs?l? bikardos ?y b?ti h?voy b?baxsen.

?an? h?yomand, f?ros?tin?n bibos, de kams?r? pion h?mro?ti m?k?.

De agilmand?, ist? vir? ?zin? civonon ?st-nist kardey de kams?r? pi? merdon h?mro?ti kardeys? ?fz?le.

?an? civonis civon?ti bik?, pibus pi?ti.

Min?n bi bar?d? di beytim b? g?l?m ist?n?:

Votime k?y b? vik?, d?vard b? ot?g,
Boy,az h?ni istinim,tin?n ?emi b?g.
Vote, bisi b? ist? s?y bin? xiyn?,
Ha pi bed?s- pi bibi, nik?n boti l?g.

B? civonon pi?ti d?m?ni, b? pion?n civon?ti kardey.

Pi?ti?d? civon?ti kard?, b? esg d?s? pi d?boxt? vaxti b? g?l?b? seypuri ?j?ni oxs?s b?doe.

?e imi bar?d? az ?Zehdiyot?d?m? vot?:

Pipisk?d? b? esg eqn?, civon?ti kard?k?s,
M?din?d? pes d?boxte soy? mahne hand?k?s.

Pi bies, vey?n noz?k? bisi m?bi, s?t?l?ti m?k?. S?t?l? pion yav? bied?n. Ist?ni s?t?l? mirdol? pionku ??sk?.

De pi?merd?ti ?dol?tin r?ftor bik?, n?inki de civon?ti. ?un bo?i, ?e civonon bo pi? biey umison heste, ?mmo pion sivoy marde co ?iy b? ??s nin.

Qandim? hus? ki zard bie, ?y b?pe bideviy, nibo ?v ist?n b??ipie, rub?bie b? z?min. Ya?n ki, r?s? miv??n ni?inos, rub?bie b? doy bin.

Mi ?imi bar?d? vot?me:

Zulum doy,c?fo doy sute ?emi con,
Qir?m taxti linq?-po?on binos jiqo ovsumis?,
S?leymani kesv?r?d? binistos rusn? b?xtis?,
Umr s? be-?c?l om?y,ist? s?l? qird? bik?,
?oko ?i doy r?s? mivon emd?n b? bum ist?nb?s?.

?li ?mir?lmominini vot?se:

Umri liv? zard be em?y,b? dim bese ??y nogsonon,
?c?l om?y,jimon s? bie,ruf t?rq b?ka in insonon.

Imiy?n bizin ki, tini heqo bo jiqo mandey nib?hasten. Vaxti ki eqinies, isti vindey, m?sey, sixan kardey, bu ziney, t?mas kardey hisson k?yb? b?sti dim d?bast? bie, ti ist?n ist? jimoniku qil?y li nib?zines s?y, h?m?n bo ist? nezion qil?y qon? s?l? b?bies. Jiqo umr d?vonenc?, mardey ?fz?le.

?nc?x pi ki bies, h?ni ist? civon?ti hoqq?boz?tion bin? b? bin, s?bin b?y ki, isti oxo nez bienc?, civon?tiku du?ro bied?s.

Insonon umr b?n? h?siye civonon qil? s?rg?d?y, pion qil? q?rb?d?. ? h?si ki q?rb?d?y, hisobk? ki, ?v h?ni es?.

Mi ?e imi bar?d? vot?me:

Ociz mand? pipisk?ti v?d? dinyo,
Sesti r?s?s- v?'d? nez bi?, b?pe bimyo.
?ost? nomoj d?varde, ?e ?sri vaxte,
Xift? nomoj- umri oxoy, marde vaxte.

M?hz bi s?b?b pi b? civon?ti esg b?pe d?nisu.

H?mis? b? pion m?rh?m?t nison bid?. S?bin b?y ki, pi?ti jiqo qil?y nox?siye ki, b? nox?son qinieyro hi? k?s omed?ni. Jiqo qil?y darde ki, sivoy marde ?or?s ni.

B? s?b?b?n pi nimardo, ist? coni roxniey nib?zine.

Har n?xosi?d? x?s biey umi heste, sivoy pi?ti.

?e pi x?s biey umi rujb?ruj kam b?bie.

Qil?y kitob?d? hand?me:

?Od?mi tos? 34 sinni h?m g?dd-gam?t, h?m?n dasti zus sey-sey vey biey b?zine. 34-ku tos? 40-i ?oko heste, heqo j?qo?n b?mande n? ziyod b?bie, n? b? kam (H?siy?n nimruj? b?pest? b? gurubi s?mt de tovi esed?ni). 40-ku tos? 50 sorb?sor ist?ku z?if?ti hiss b?karde, 50-ku tos? 60-i manqb?manq, 60-ku tos? 70 haft?b?haft?, 70-ku tos? 80 rujb?ruj. Say?t 80-ku b?pe yas biko, b?v?d? sahatb?sahat ?zob-?ziy?tis ziyod b?bie.?

?okn? ki, ?e sirdi (sindi-red.) pill? ?ile, oxonn? pill?ku sape h?ni pesey bied?ni, m?cburis ki, b?ji etatiy ?e umri pillon?n ??y timsal?d?n.

Har sahat ?e od?mi ?zob-?ziy?tis ziyod bied?bu, ?v ?okn? soy-voy b?zine kardey?

?imi bal?, m?vuji ?e pi?tikum b?ti vey sikat karde. ?i? bik?m oxo?! Inson ki pi bie, qir?y vey b?karde, t??ccub m?k?. Pi?ti dismene. Dismeniku sikat b?karden.

Mi vot?me:

Piku b?sikatim, m?nvist b? qino,
?v ?emi dismene,?emi ?i qino?

?imi bal?, ?imi ?n nez? dust tinis. Dismeniku b? dusti sikat b?karden.

De Xido rizo, tin?n in sikati b? ist? n?v?-n?ticon b?kardes.

?e imi bar?d? az vot?me:

Pi bim,em?m b? ki bik?m sikat az,
Civonon ?i dardiku nisone x?b?.
Dardi d?mon tinis bomi, sivoy ?y
Niye bizin, ?c?l om?,umr s?b?.

?ve, pion ?i? k?sey, sivoy pion hi? k?s d??r?s ni.


Hikoy?t

?imi pi? d?ft?ri qil?y yolis hestbe (?e administrasiy? r?hb?r-red.). Nomis Komilbe. Sinnis?n h?stos? b?pe ?biy. Piyed?sbe asp bist?ni. Meht?ri qil?y aspis varde, g?s?nq? ranqis hestbe, kok, dast-linqonis s?rost. Komili b?q?mis karde, giym?ti rozi bien, peso ?v b? ?? aspi q?v?d? bi? dandonon er?xe, ist? fikriku qarde. Vote ki, in asp piye.

Qil?y civon? zo? h?mon? aspis hirie.

Az parsem Komiliku ki, ?y ?iro ? aspis nist?ne?

Komili vote:

? civon? zo? ?e pi?tikus x?b? ni. ?e aspi zahir b?y xos om?bu, imi b?yro d?vardey b?bie. ?nc?x oxo ?imi ?e pi?ti ?zob-?ziy?tikum x?b? heste. Ehan? az pi? asp bist?nom, bomi ayb b?bie.


* * *

?imi bal?, c?hd bik? ki, pi?ti?d? s?yoh?t m?k?, i vir?d? biji. ?un bo?i, b? s?f?r besey bo pion ?ok? ko ni. M?xsus?n, bo be?iz? pion. S?bin b?y ki, h?m pi?ti dismene, h?m?n be?iz?ti. De diql? dismeni b? s?f?r besey b? agilmand? od?mi dam?ni. ?mmo say?t be?or? bimandos, b? s?f?r besos, Xido isti ko s?rost biko in s?f?r?d?, har ?i s?g-s?lom?t or?xo, im h?lb?tt?, k?d? nisteys? ?oke. ?nc?x jiqo hol?d?, m?vot ki, az hikm?n b?st? v?t?n b?pe oqardim. Konco botiro ?ok d?varded? ?vr??n isti v?t?ne. ?v?n duze ki, voted?n: ?V?t?n dimin? mo?y?.




.


.

, (https://www.litres.ru/pages/biblio_book/?art=64032386) .

Visa, MasterCard, Maestro, , , , PayPal, WebMoney, ., QIWI , .



Знаменитая энциклопедия иранской прозы ХI века «Кабус-Наме» («Книга Кавуса») впервые переводится на талышский язык. Перевод осуществил хорошо известный талышеязычным читателям Джаббар Али. Родился он в 1961 году, по образованию является историком и ныне проживает в Санкт-Петербурге. Ранее автор выпустил книгу с рассказами под названием «Çımı famə Tolış» (Баку, 2018). А в 2020 году в Санкт-Петербурге была напечатана его книга «Qədə dıl» («Маленькое сердце»), которая состояла из рассказов классиков мировой литературы, переведённой на талышский язык.

Как скачать книгу - "Qabusnomə" в fb2, ePub, txt и других форматах?

  1. Нажмите на кнопку "полная версия" справа от обложки книги на версии сайта для ПК или под обложкой на мобюильной версии сайта
    Полная версия книги
  2. Купите книгу на литресе по кнопке со скриншота
    Пример кнопки для покупки книги
    Если книга "Qabusnomə" доступна в бесплатно то будет вот такая кнопка
    Пример кнопки, если книга бесплатная
  3. Выполните вход в личный кабинет на сайте ЛитРес с вашим логином и паролем.
  4. В правом верхнем углу сайта нажмите «Мои книги» и перейдите в подраздел «Мои».
  5. Нажмите на обложку книги -"Qabusnomə", чтобы скачать книгу для телефона или на ПК.
    Аудиокнига - «Qabusnomə»
  6. В разделе «Скачать в виде файла» нажмите на нужный вам формат файла:

    Для чтения на телефоне подойдут следующие форматы (при клике на формат вы можете сразу скачать бесплатно фрагмент книги "Qabusnomə" для ознакомления):

    • FB2 - Для телефонов, планшетов на Android, электронных книг (кроме Kindle) и других программ
    • EPUB - подходит для устройств на ios (iPhone, iPad, Mac) и большинства приложений для чтения

    Для чтения на компьютере подходят форматы:

    • TXT - можно открыть на любом компьютере в текстовом редакторе
    • RTF - также можно открыть на любом ПК
    • A4 PDF - открывается в программе Adobe Reader

    Другие форматы:

    • MOBI - подходит для электронных книг Kindle и Android-приложений
    • IOS.EPUB - идеально подойдет для iPhone и iPad
    • A6 PDF - оптимизирован и подойдет для смартфонов
    • FB3 - более развитый формат FB2

  7. Сохраните файл на свой компьютер или телефоне.

Последние отзывы
Оставьте отзыв к любой книге и его увидят десятки тысяч людей!
  • константин александрович обрезанов:
    3★
    21.08.2023
  • константин александрович обрезанов:
    3.1★
    11.08.2023
  • Добавить комментарий

    Ваш e-mail не будет опубликован. Обязательные поля помечены *